;)
Pozrite si retro správy z Bratislavy 20., 30. a 40. rokov minulého storočia!
16. januára 2016
V novom seriáli článkov vám predstavíme obsahy, medzi nimi aj doposiaľ nezverejnené archívne zábery či skutočné kuriozity, ktoré sme pre vás povyberali z medzinárodných online databáz.
Prvá časť obsahuje výber z internetového archívu Filmhíradók Online, ktorý zásluhou Maďarského národného archívu prezentuje nemé spravodajstvo, filmové žurnály z rokov 1914 – 1943. Tvorcovia sľubujú, že v blízkej budúcnosti sprístupnia na internete aj digitalizované filmové žurnály po roku 1948.
Materiály z archívu Filmhíradók Online zachytávajú stopy toho-ktorého vzrušujúceho historického obdobia a obecenstvo zároveň získava obraz o fungovaní dobovej verejnosti. Jednotlivé žurnály sú v databáze usporiadané podľa tém, osôb a dejísk, no vyhľadávať ich možno hoci aj podľa textov v jednotlivých príspevkoch. Filmové žurnály sa dajú zväčšiť na celú plochu obrazovky, dajú sa zakomponovať do webovej stránky a zdieľať na internete výlučne so vzdelávacím a výskumným cieľom.
V databáze sú zastúpené nielen spravodajské príspevky z Bratislavy, ale aj z ďalších miest bývalého Horného Uhorska, o. i. z Košíc, Prešova, Komárna či Nových Zámkov. Veríme, že sa čoskoro aj u nás stretneme s podobnou iniciatívou a do ľubovôle si budeme môcť prezerať filmové žurnály aj v československom archíve.
Medzi Bratislavou a obcou Beš zamrzol na desiatich kilometroch Dunaj
V prvej tretine minulého storočia ešte nebolo zriedkavosťou, že Dunaj zamrzol hoci aj na viackilometrových úsekoch. Výnimkou nebola ani zima roku 1927/1928, keď medzi Bratislavou a obcou Beš (dnes Gabčíkovo) „preklenulo trianonskú hranicu strašidelné ľadové pole.“ Žurnál približuje unikátne zábery českého vlečného parníka Sázava, ktorý v okolí Bratislavy vytlačil ľad, v dôsledku čoho loď skončila na plytčine. Hoci sa Sázavu snažili vyslobodiť zo zajatia ľadu „s vypätím všetkých síl“, nakoniec bolo treba predsa len počkať, kým pod ňou klesne voda. Následne sa Sázava ocitla tri metre nad hladinou vody a neskôr ju z prekérnej situácie vyslobodil parník Morava. Posádke uviaznutej lode zabezpečovali podľa svedectva filmového žurnálu každý deň jedlo z maďarského brehu.
Konferencia Malej dohody v Bratislave (13. – 14. september 1936)
V septembri 1936 sa v Bratislave stretli predstavitelia Malej dohody: československý (Kamil Krofta), juhoslovanský (Milan Stojadinović) a rumunský (Victor Antonescu) minister zahraničných vecí. Na tejto konferencii Československo učinilo posledný pokus o upevnenie spojenectva, ktoré malo mať podobu trojstranovej zmluvy o vzájomnej pomoci. Vo filme sa objavujú zaujímavé panoramatické zábery Bratislavy z 30. rokov minulého storočia, výhľady z terasy Au Café, ale nechýba tu ani Ganymedova fontána či hotel Carlton, kde sa konferencia uskutočnila. Na konci žurnálu vidno kaštieľ v Topoľčiankach, ktorý pred rozpadom rakúsko-uhorskej monarchie slúžil ako letná rezidencia Habsburgovcov a po 1. svetovej vojne sa z neho stalo letné sídlo prezidenta. Účastníci konferencie sa tu stretli s prezidentom Eduardom Benešom, ktorého tiež vidíme na posledných záberoch.
České vojsko opustilo Bratislavu
Zábery vznikli v marci 1939, po vyhlásení „nezávislosti“ Tisovho Slovenského štátu. Českí vojaci a žandári opustili Bratislavu – alebo ich skôr vyhnali príslušníci Hlinkovej gardy. Na archívnych záberoch vidieť budovu Starej radnice aj Župného domu, kde sídlil slovenský parlament. Tu vyhlásili aj „nezávislý“ Slovenský štát.
Maďarský veľvyslanec u prezidenta Tisa
V januári 1940 navštívil prvý maďarský veľvyslanec v Bratislave v ére Slovenského štátu György Szabó Szentmiklósi Grassalkovichov palác, aby odovzdal prezidentovi Jozefovi Tisovi svoju poverovaciu listinu. György Szabó musel diplomatickú funkciu zastávať v náročnom období (1939 – 1941). Maďarsko-slovenské diplomatické vzťahy udržiavali takmer permanentne na bode mrazu spory o hranice (tzv. Malá vojna), generujúce ozbrojené konflikty, násilnosti proti maďarskej menšine na Slovensku a slovenskej menšine v Maďarsku, ako aj obojstranné snahy o revíziu (Tisov Slovenský štát dúfal, že počas vojny alebo po nej vstúpi do platnosti Prvá viedenská arbitráž, Horthyho Maďarsko zasa verilo v úplnú revíziu Trianonu). Ako István Janek v štúdii Maďarsko-slovenské vzťahy v rokoch 1939 – 1941 v diplomatických spisoch oboch štátov uvádza, začiatkom roka 1940 sa vo vzťahu oboch krajín objavila ďalšia kríza. „V Maďarsku sa rozšírila správa, že Slovensko sa chystá napadnúť Maďarsko a po Slovensku sa zasa rozchýrilo, že Maďarsko chce obsadiť Slovensko. Okolnosti zhoršovania sa vzájomných vzťahov môžeme rekonštruovať na základe rozhovoru, ktorý zaznel medzi maďarským veľvyslancom, prezidentom Jozefom Tisom a slovenským ministrom zahraničných vecí Ferdinandom Ďurčanským počas odovzdávania poverovacej listiny. Veľvyslanec sa otvorene spýtal Tisa, či sú pravdivé správy o plánovaných útokoch Slovenska, no ten to jednoznačne poprel. „Slovensko chce zotrvať v mieri. Je v záujme nás všetkých, aby sme v súčasnom celosvetovom prevrate ochránili našu etnickú a fyzickú integritu, lebo len tak vieme najlepšie zabezpečiť záujmy našich národov, preto musíme nažívať spolu v pokoji.« (…) Tiso a Ďurčanský vytkli Szabóovi, že slovenská menšina je v Maďarsku vystavovaná ponižovaniu, v dôsledku čoho je aj pozícia slovenskej vlády vo vzťahu k verejnej mienke veľmi náročná. Len ťažko vedia udržať na uzde nacionalistické tendencie. Maďarský veľvyslanec svojich partnerov upozornil: obe vlády sa musia snažiť o to, aby uvážene a pokojne hľadali cestu porozumenia aj v najťažších otázkach. Tiso rozhovor ukončil konštatovaním, že »ešte bude trvať dlho, kým vlády prekonajú tieto ťažkosti, no dúfa, že vzájomná trpezlivosť nakoniec prinesie svoje ovocie.“
Dunajská povodeň v okolí Bratislavy
Začiatkom jari 1940 mesto postihla ľadová povodeň, 5. marca hladina Dunaja kulminovala na úrovni 822 cm. Ako z dobových žurnálov vyplýva, voda neušetrila ani okolité dediny, čím miestnemu obyvateľstvu spôsobila vážne škody. V tom istom roku voda zaplavila Bratislavu ešte raz – 6. júna kulminoval Dunaj na úrovni 805 cm.
Stredoeurópske majstrovská v ping-pongu v Bratislave
Vo februári 1943 zorganizovali v hlavnom meste medzinárodné majstrovstvá v stolnom tenise, kde si okrem súťažiacich zo Slovenska zmerali sily aj maďarskí, nemeckí a chorvátski hráči. Ako z prvého ozvučeného žurnálu vyplýva, maďarské družstvo prekonalo všetky očakávania: až na jeden vyhralo všetky zápasy. Podľa svedectva istého novinového článku (http://www.huszadikszazad.hu/cikk/magyar-asztalitenisz-sikerek-pozsonyban) bola najvýraznejším prekvapením majstrovstiev mladá mužská dvojica Till – Farkas, ktorá „vo skvelom súboji porazila najväčšieho favorita súťaže bratov Harangozóovcov 3:1. Ale bravúrne si počínala aj ženská dvojica Gizi Farkas – Sári Kolozsváry, ktorá v napínavom zápolení porazila nemeckú majstrovskú dvojicu Pritzy – Schultz 3:2.“
Krisztián Kacsinecz
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!