O bývalom archivárovi, organizátorovi kultúrneho života v meste a legendárnej postave Prešporka Jánovi Batkovi, ktorý zomrel pred sto rokmi, už existuje aj rozprávková kniha. Má názov Prešporský muzikmajster Batka (Batka, a pozsonyi muzsikamester), jej autorom je historik a novinár Krisztián Kacsinecz a v maďarskom jazyku ju vydalo OZ Bratislavské rožky ako ôsmy titul svojej knižnej edície Bratislavské rozprávky. 

015

Autor knihy – podľa vlastných slov – o Batkovi spočiatku príliš veľa nevedel, od historika Sándora Pappa ml., ktorý je jedným zo zakladateľov OZ Bratislavské rožky, počul najmä o Batkovej pozostalosti uloženej v mestských inštitúciách. Krisztián Kacsinecz sa síce do témy ponoril, no k dispozícii mal pomerne málo sekundárnych zdrojov. Práve preto musel do písania aktívne zapojiť aj svoju predstavivosť, vďaka čomu sa mu podarilo vecnejší faktografický materiál okoreniť fiktívnymi prvkami. Jedným z takýchto prvkov bola i postava psíka Černice – aj autor má totiž psa, ktorý nechýbal ani na prezentácii. Vďaka fantazijným „vsuvkám“ sa príbehy stali príťažlivými a stráviteľnými aj pre detských čitateľov.  

024

Rozprávky predstavila Emőke Macsicza, učiteľka maďarského a slovenského jazyka na základnej škole s vyučovacím jazykom maďarským v Tomášove, ktorá bola svojho času kolegyňou Krisztiána Kacsincza. Ako uviedla, spočiatku bol Batka dosť veľkou neznámou aj pre ňu, no príbehy si ju naplno získali a pri ich čítaní sa nechávala unášať atmosférou „šťastných mierových čias“. Podľa Gábora Gyenesa bol text „už pri prvom čítaní inšpirujúci a vizuálne dobre uchopený“, takže od začiatku spoľahlivo viedol aj jeho ilustrátorskú ruku.

007

Úlohy „krstného otca“ sa zhostil autorov brat Tibor Kacsinecz, ktorý pripomenul, že Batka by bol z mnohých zmien, ktorými Bratislava počas uplynulej storočnice prešla, smutný, ale pri pohľade na svoju bustu, kedysi osadenú na jednom z bratislavských námestí, by sa trochu pousmial, keďže knižná spomienka na „šťastné mierové časy“ by ho nepochybne potešila.  

00 

Osobnosť Jána Batku si OZ Bratislavské rožky v tomto roku pripomenulo nielen rozprávkovou knihou, ale aj exteriérovou (pop up výstavou). Zároveň ako prvé prišlo s iniciatívou vrátiť bustu na pôvodné miesto. Dielo Alojza Rigeleho slávnostne odhalili 26. októbra 1918 na Rudnayovom námestí (kedysi Dómske námestie), v blízkosti busty Franza Liszta. Po zmene mocenských štruktúr ju odstránili a dnes je uložená v depozitári Galérie mesta Bratislavy.

Po prezentácii sa prítomní oboznámili s projektom Dunajský sprievodca: audiosprievodca do mobilného telefónu (Dunai útikalauz: audioguide mobiltelefonra), ktorý priblížil jeho vedúci István Kollai. Podrobnejšie informácie o tejto iniciatíve budú čoskoro zverejnené na webovej stránke www.bratislavskerozky.sk.

022

Rozprávkovú knihu o Jánovi Batkovi si môžu záujemcovia zakúpiť na podujatiach OZ Bratislavské rožky a v dňoch 24. novembra – 22. decembra 2017 aj na bratislavských vianočných trhoch – v stánku OZ Bratislavské rožky na Františkánskom námestí. V ponuke bude aj Prešporský kalendár 2018 s fotografiami Prešporka v 19. storočí, ktoré vytvoril slávny fotograf Karl Körper.

Árpád Korpás

Fotografie: Réka Szabó