Prvé konské dostihy v Prešporku sa skončili škandálom

Správy
15. decembra 2016

Konské dostihy, Aupark, Casino. To je len niekoľko noviniek, za ktoré môže Bratislava ďakovať grófovi Istvánovi Széchenyimu. Tomu Széchenyimu, ktorý sa narodil pred 225 rokmi v dedinke pri Šoproni – v kaštieli v Nagycenku.

Tomu Széchenyimu, u ktorého maďarská historiografia vyzdvihuje predovšetkým jeho politické aktivity a zásluhy v oblasti ekonomického rozvoja, a ktorého aj slovenské učebnice dejepisu spomínajú (ak ho vôbec spomínajú) v súvislosti s jeho pôsobením na uhorskom sneme v reformnom období. Hoci popri niekdajšom (a, samozrejme, aj súčasnom) Maďarsku je to práve Bratislava, ktorá môže grófa s tragickým osudom najviac považovať za svojho. Ak za nič iné, tak za to, čo Bratislave dal.

Zmeniť tento stav sa snaží v poradí štvrtý titul z edície Bratislavské rozprávky, ktorú vydáva OZ Bratislavské rožky. Najnovšia rozprávková kniha, ktorej autorom je István Veres, približuje život a zvlášť prešporské aktivity grófa Istvána Széchenyiho.

Kde sa nachádzalo prvé prešporské kasíno na Promenáde, ktoré Széchenyi založil? Ako pomohol zveľadiť dnešný Sad Janka Kráľa (vtedajší Aupark)? A prečo chodieval k Dunaju? To všetko sa dozvieme zo spomínanej knihy. A teraz sa pozrime na to, za akých okolností prebehli prvé konské dostihy v Prešporku.

00a

István Veres: Szechényi, Bratislavské rozprávky, 2016

Pomôžeme si pritom štúdiou Tibora Neumanna s názvom Konské dostihy a dostihový šport v Prešporku, ktorú vydal Toldyho kruh v 40. rokoch 20. storočia. Husársky kapitán István Széchenyi zorganizoval prvé dostihy 9. apríla 1826 a zúčastnili sa na nich príslušníci domácej aristokracie aj jazdeckí dôstojníci z posádky, ktorá sa práve zdržiavala v meste. Konali sa na Svinskom pasienku (dnes Pasienky), sledovalo ich asi 5000 – 6000 ľudí a pozostávali zo štyroch pretekov.

02

Antal József Strohmayer: konské dostihy v Bratislave 27. októbra 1839, GMB, webumenia.sk 

Na celej udalosti nie je zaujímavý ani tak zoznam majiteľov pretekajúcich koní, skôr smutná udalosť, ktorá ju zatienila. Nebudeme preháňať, ak napíšeme, že akcia sprevádzaná záujmom širokej verejnosti sa skončila škandálom.

Čo sa vlastne stalo? Počas jedného z pretekov utrpel zranenie dostihový jazdec Károlya Esterházyho a ešte v ten deň zomrel. Príslušníci tajnej polície napísali hlásenie ministrovi do Viedne, v ktorom zdôrazňovali, že v nasledujúcu nedeľu chcú organizátori súťaž zopakovať, čo v meste vyvolalo veľké pohoršenie. Z Viedne vyslali do Prešporka plukovníka Karla Clama-Martinitza, ktorý si zavolal a pokarhal dôstojníkov posádky.

01

Antal József Strohmayer: Jazdecké preteky pri Bratislave, 1839, GMB, webumenia.sk

Medzitým sa gróf Mihály Esterházy vrátil z Viedne so správou, že v zmysle „vyššieho nariadenia“ už nemôžu byť v Prešporku usporadúvané žiadne dostihy. Ale vo Viedni áno – ešte v máji tam vznikol Jockey Club, ktorý hneď aj zorganizoval prvé preteky na Simmeringer Wiesen.

Ako aj Neumann píše, ich úspech následne prelomil odpor vyšších kruhov a aj Széchenyi mohol 28. mája zorganizovať druhé prešporské dostihy. To už bola podstatne veľkolepejšia akcia s oveľa vyšším počtom súťažiacich a hostí. V Pešti na Rákošskom poli sa prvé konské dostihy uskutočnili o rok neskôr, 4. júna 1827.

03

Johann Erdmann Gottlieb Preste:  Dostihy v Pešti, 1827

Domestikáciou dostihového športu chcel Széchenyi podľa vlastných slov podporiť chov koní v Uhorsku a so sklamaním sledoval, že prevažnú časť záujemcov zamestnáva stávkovanie…

Rozprávkovú knihu Széchenyi si môžu záujemcovia objednať (vo väčšom množstve) na e-mailovej adrese bratislavskerozky@bratislavskerozky.sk.

OZ BArožky

Podporili nás

Don`t copy text!