V decembri uplynie okrúhlych 100 rokov od smrti mestského archivára Jána Nepomuka Batku. Takýto oznam na prvý pohľad nevyvoláva veľký záujem – veď ako by mohol byť dôležitý človek, (podľa utkvelého stereotypu) celé dni presúvajúci akési zaprášené škatule?

Priznávam, pred mnohými rokmi, v začiatkoch môjho poznávania Bratislavy, som sa aj ja na neho pozeral cez prsty. Čítajúc rôzne bedekre, objavoval som rodné domy našich svetoznámych rodákov, napr. J. N. Hummela či J. A. Segnera, a nerozumel som, prečo sa v ich prítomnosti vytrvalo objavuje aj „mestský archivár Ján Batka“. Povolanie archivára som si síce vážil, no nešlo mi do hlavy, prečo je také dôležité pripomínať, kde sa narodil akýsi Batka, ktorého dnes v zahraničí (a vlastne takmer ani v Bratislave) nikto nepozná?

03

Ján Nepomuk Batka (Archív mesta Bratislavy)

Až keď som bližšie preštudoval jeho život a činnosť, uvedomil som si, ako kruto som sa mýlil v jeho podceňovaní. Zjednodušene sa dá totiž povedať, že za všetkým dobrým, čo naše mesto na prelome 19. a 20. storočia postretlo, stál práve on, inkriminovaný mestský archivár. Jeho otec, Ján Nepomuk Batka st. (1795-1874), bol vo svojej dobe známy hudobník z Čiech. Do Prešporka chodieval od 30. rokov predminulého storočia koncertovať, obľuboval najmä organ Veľkého evanjelického kostola na Panenskej ulici, veď v októbri 1839 hral počas jeho slávnostnej vysviacky. Onedlho sa zaľúbil do dcéry miestneho optika, o 17 rokov mladšej Johanny Graselli (1812-1882), a dva dni po Vianociach 1844 sa s ňou oženil. Usadiac sa v Prešporku, kúpil si dom na dnešnej Baštovej ulici 2, v tesnom susedstve Michalskej veže.

Vyšší vekový rozdiel medzi mladomanželmi očividne nebol veľkou prekážkou, veď už o necelý rok sa v dome narodil Ján Nepomuk mladší. Ten dostal od otca prvé hudobné vzdelanie a keď sa už zdalo, že sa jeho hudobná dráha sprofesionalizuje, bol to paradoxne práve otec, na ktorého naliehanie (priam až zákaz) sa rozhodol pred štúdiom hudby uprednostniť prešporskú právnickú akadémiu. K hudbe však naďalej inklinoval a už v mladom veku sa zamestnal ako hudobný kritik v periodiku Pressburger Zeitung. Postupne nadviazal písomný kontakt s mnohými svetovými i lokálnymi hudobníkmi, pričom s viacerými z nich ho spájalo aj osobné priateľstvo (najmä s Franzom Lisztom a Hansom Richterom). To dokumentuje jeho obrovská pozostalosť, ktorú zanechal mestu a možno v nej nájsť korešpondenciu s umelcami od výmyslu sveta.

 37a

Baštová ulica okolo roku 1910, vpravo rodný dom Jána Batku (Zbierka L. Kálmána)

Svoje styky využil, keď sa pri príležitosti blížiaceho sa 50. výročia úmrtia hudobného skladateľa J. N. Hummela slobodomurárska lóža Mlčanlivosť rozhodla postaviť tomuto nášmu rodákovi pomník. Batka, člen lóže a veľký Hummelov obdivovateľ, si zaumienil, že to bude práve on, kto zaopatrí adekvátne financie. A skutočne: na jeho pozvanie do Prešporka zavítali mnohí svetoznámi umelci, aby koncertovali či prednášali v prospech pomníka, medzi nimi Franz Liszt, Anton Rubinštejn či Camille Saint-Saëns. Dobrá vec sa podarila, a tak mohli 16. októbra 1887 pred Mestským divadlom (Historická budova SND) pomník odhaliť. Vytvoril ho ďalší prešporský rodák Viktor Tilgner. Busta sa po niekoľkých presunoch v súčasnosti nachádza na Hviezdoslavovom námestí pred budovou nemeckého veľvyslanectva.

A bol to opäť Batka, kto v roku 1911 zariadil odhalenie pamätníka svojmu veľkému priateľovi Franzovi Lisztovi na Rudnayovom námestí. Okrem toho až do smrti prispieval svojimi fundovanými postrehmi do novín Pressburger Zeitung. Takmer pri každej návšteve významnejšieho hudobníka v Prešporku sa na prvej alebo druhej strane tohto denníka objavil rozsiahly fejtón, informujúci o živote a tvorbe daného umelca. Išlo o veľmi detailné a hlavne presné informácie, ktoré získať bolo v dobe bez wikipedie a youtube ozajstné umenie. 

89

Busta J. N. Hummela na Hviezdoslavovom námestí (Zbierka L. Kálmána)

Batka sa však angažoval okrem hudby aj v mnohých iných oblastiach. Povolaním bol mestský archivár, funkciu vykonával od roku 1879 až do smrti a zaslúžil sa o významné rozšírenie archívnych fondov. V rovnakom období sa stal členom komisie Mestského divadla a v tejto pozícii sa zaslúžil o otvorenie nového divadla (dnes Historická budova SND) v septembri 1886.

V roku 1885 vznikol Prešporský umelecký spolok (Pressburger Kunstverein), hybná sila Prešporka na poli (najmä výtvarného) umenia. Jeho spoluzakladateľom nebol nik iný ako Batka, ktorý sa taktiež celou svojou osobnosťou vložil do podpory čerstvo založenej mestskej knižnice (1900) a v prvých rokoch existencie jej daroval niekoľko tisíc kníh zo svojej vlastnej zbierky.

Bol i štedrý mecén mladých prešporských umelcov, ktorým otvoril dvere do sveta a ktorí by bez jeho nezištnej podpory nikdy nedosiahli také úspechy. Svoje by vedeli rozprávať najmä Géza Zichy, Ján Fadrusz či Béla Bartók... Rovnako horlivo pomáhal mestskému múzeu a priekopnícky sa angažoval na poli pamiatkovej ochrany (jeho snom bolo zachrániť a sprístupniť ruinu Bratislavského hradu). 

45

Zrúcanina hradu na začiatku 20. storočia (Zbierka L. Kálmána)

Dom Batkovcov na Laurinskej ulici, kam sa z Baštovej ulice presťahovali koncom 70. rokov (zbúraný, dnes Laurinská 2), bol známy ako kultúrne centrum, do ktorého mal každý dvere otvorené. Batkova činorodosť ochabla po smrti jeho manželky Márie Walentovej (1846-1915), s ktorou mal veľmi pekný vzťah a prežil s ňou 44 šťastných (hoci bezdetných) rokov. Starý pán sa začal trápiť, ochorel na vodnatieľku a aj keď sa jeho domáci lekár a priateľ István Vámossy snažil ako mohol, už sa mu podarilo len oddialiť nevyhnutné: Ján Nepomuk Batka naposledy vydýchol 2. decembra 1917.

Písať o jeho pohrebe by bolo zbytočné – zúčastnilo sa na ňom prakticky celé mesto. Ešte aj po smrti sa jeho dobrý duch vznášal nad Prešporkom. To vďaka testamentu, ktorým mu odkázal celú svoju korešpondenciu i umelecké predmety. Za všetky zásluhy mu už o necelý rok z prostriedkov verejnej zbierky odhalili na Rudnayovom námestí vedľa Lisztovho pomníka bustu, dielo Alojza Rigeleho. Žiaľ, onedlho ju „okyptili barbarské ruky“, keď jej dlažobnou kockou odbili nos. Bustu z námestia odstránili, aby ju reštaurovali, a viac ju na pôvodné miesto nevrátili.

02

Rudnayovo námestie okolo roku 1919 (Archív Pamiatkového úradu SR)

Na záver ostáva už len zodpovedať, prečo píšem o Batkovi teraz a nie až v decembri. Odpoveď je jednoduchá: OZ Bratislavské rožky pripravili v septembri na Rudnayovom námestí veľkú pop-up výstavu, ktorou chcú tomuto dobrodincovi Bratislavy poďakovať a na ktorú Vás srdečne pozývam.

Ján Vyhnánek

 

08