Najprv zmizli obyvatelia a potom aj domy, v ktorých bývali. Pred sedemdesiatimi rokmi sme mohli v Bratislave nájsť ešte početnú židovskú komunitu aj rozsiahlu židovskú štvrť. Židovské obyvateľstvo sa takmer úplne vytratilo v dôsledku ničivej sily nacizmu, kým o židovskú štvrť pripravil vtedy ešte multikultúrnu metropolu socializmus. Z toho všetkého sa nadnes zachovalo veľmi málo – židovskí obyvatelia aj uličky niekdajšej štvrte žijú už len v spomienkach. Mestská časť, ktorá sa aj dnes nazýva židovskou štvrťou, má od svojej pôvodnej podoby veľmi ďaleko.

zs_09

O bratislavskej židovskej štvrti v užšom slova zmysle môžeme hovoriť od začiatku 16. storočia. Vtedy Pálffyovci vydali povolenie, aby sa židia mohli vo väčšom počte usadiť na východnej strane Hradného vrchu. Židia sa v Bratislave vyskytovali aj v predchádzajúcich storočiach – v jednej z listín kráľa Ondreja II. sú spomínaní ako rovnoprávni obyvatelia už v roku 1229. Spočiatku museli nosiť odlišný odev – s tým skoncovalo začiatkom 16. storočia nariadenie Ľudovíta II. Mali aj synagógu, pretože v roku 1335 cisterciáni listom prosili ostrihomského arcibiskupa, aby dal zbúrať židovskú modlitebňu.

Počas stredoveku žil väčší počet židov vo vnútri mestských hradieb, na dnešnej Nedbalovej, Františkánskej, Zámočníckej a Baštovej ulici. Venovali sa obchodu, financiám a remeslám. Viackrát ich vyhnali z mesta, napríklad v roku 1360. Koncom 14. storočia žilo v Bratislave približne 800 židov. Po bitke pri Moháči sa už nemohli vrátiť do mesta, kým im v roku 1599 gróf Mikuláš Pálffy nedovolil usadiť sa vo väčšom počte na svojom statku. Čoskoro tu našli útočisko židia, vyhnaní z Viedne, a začala sa formovať bratislavská židovská štvrť, ktorá sa neskôr rozrástla na mestskú časť.

zs_11

Židovským centrom európskeho významu sa Bratislava stala v 19. storočí, a to predovšetkým vďaka hlavnému rabínovi Chatamovi Soferovi (vlastným menom Moše Schreiber). Začiatkom storočia prebiehala emancipácia židovstva, a keďže steny get pomaly padli a spoločnosť už židov nevyčleňovala, vo vnútri izraelitskej komunity sa vynoril celý rad (najmä náboženských) otázok. Objavili sa nové výklady Tóry, na ktoré odpovedal aj Schreiber, no vydanie svojich diel nepovolil, preto sa objavili až po jeho smrti. Bol najvyššou autoritou židovskej ortodoxie v 19. storočí, hoci neologický a ortodoxný prúd sa oficiálne rozštiepil až mnoho rokov po jeho smrti (v roku 1872). Schreiber odmietal vydanie výkladov Tóry s odôvodnením, že kľúčom k výkladu Mojžišových kníh je neoddeliteľné spojenie písanej a ústnej tradície. Založil ješivu, miestnu židovskú školu, ktorú za jeho pôsobenia vo funkcii rabína (v rokoch 1806 – 1839) navštevovalo niekoľko sto žiakov. Židovský svet aj v súčasnosti vníma Bratislavu predovšetkým ako mesto Chatama Sofera. Jeho hrob dodnes pravidelne navštevujú ortodoxní židia z mnohých krajín sveta. Po jeho smrti sa stal miestnym hlavným rabínom jeho syn Ktav Sofer, následne jeho syn Ševet Sofer. Posledný bratislavský rabín z dynastie Schreiberovcov – Soferovcov Akiba Sofer emigroval v roku 1939 do Palestíny.

zs_10

Centrum židovskej štvrte tvorila Židovská ulica. Zo severu na juh spájala Kapucínsku ulicu s Rybným námestím. Brány geta sa nachádzali na dvoch koncoch ulice. Večer ich zamykali a mohli cez ne prechádzať už len chodci. Pri pohľade na dnešnú Židovskú ulicu si môžeme všimnúť, akým spôsobom ju kedysi po dĺžke rozpolili. Nový most, ktorý začali stavať koncom 60. rokov minulého storočia, potreboval nadjazd smerom od Starého Mesta. Z tohto dôvodu odobrali potrebnú časť z Rybného námestia a zo Židovskej ulice, aby tí, ktorí prechádzali po moste, mohli pokračovať v ceste ku Grassalkovichovmu palácu. Priestor po zbúranej časti Židovskej ulice vyhĺbili a strmý svah, ktorý tak vznikol, spevnili betónom. Zachovaný rad domov na dnešnej Židovskej ulici nie je pôvodný. Z niekdajších budov sa zachovali len dve – Zsigrayova kúria, v ktorej dnes sídli Múzeum židovskej kultúry, a rokoková rožná budova s výhľadom na most, nazvaná U dobrého pastiera. Zsigrayovu kúriu dal v 17. storočí postaviť prešporský podžupan Ján Zsigray. Neskôr tu fungovala tzv. Zsigray Sül, v ktorej poľskí chasidovia vykonávali bohoslužby podľa sefarského rítu. Ďalšie domy na ulici sú nové, hoci by sa mohlo zdať, že do istej miery evokujú bývalé fasády. Srdcom geta bol Bernauerov dom na Židovskej ulici č. 30 – 32. Mal dvojitý dvor a vlastnila ho ortodoxná židovská obec. Budova poskytovala domov 35 rodinám. Ale na Mikulášskej ulici, ktorá je paralelná so Židovskou ulicou, a na Beblavého ulici, ktorá kolmo dopadá na Mikulášsku ulicu, nájdeme oveľa viac pôvodných budov. Beblavého ulica sa pôvodne nazývala Petőfiho ulicou, keďže v roku 1843 tu Petőfi opisoval správy z uhorského snemu. Z tejto ulice sa začal v roku 1913 šíriť rozsiahly požiar, ktorý sa dotkol veľkej časti židovskej štvrte: zničil 69 domov, vyše 700 rodín sa ocitlo v ťažkej situácii. Požiar údajne spôsobil pokazený kuchynský sporák, plamene sa totiž rýchlo rozšírili na kríky pri dome a následne vďaka silnému vetru aj na susedné budovy. Požiar zasiahol okrem Petőfiho ulice i Židovskú, Kapucínsku a Kapitulskú, ako aj Panenskú a Zámockú ulicu. Ortodoxná synagóga údajne zázračným spôsobom unikla plameňom, keďže vietor zrazu zmenil smer. Väčšinu budov postavili nanovo.

zs_12

Pravý uhol so severným koncom Židovskej ulice vytvára Zámocká ulica, ktorú 20. storočie tiež obralo o niekoľko budov. Z nich najhodnotnejšia bola ortodoxná synagóga, ktorú počas 2. svetovej vojny Nemci vyhodili do vzduchu. Nepodarilo sa ju síce celkom zničiť, no napriek tomu koncom 50. rokov kompetentní rozhodli, že zruinovanú budovu radšej odpracú. Jej miesto dnes nepripomína ani len pamätná tabuľa.

zs_05

Boli desaťročia, keď v Bratislave fungovali hneď tri synagógy. Najstaršou bola spomínaná ortodoxná synagóga, ktorá zanikla najskôr. Najväčšou bola neologická synagóga na Rybnom námestí, ktorú postavili v roku 1893 v maurskom štýle. Zbúrali ju v roku 1969 kvôli výstavbe nového mosta. V súčasnosti nájdeme v Bratislave jedinú synagógu – na Heydukovej ulici, ktorá je paralelná s Obchodnou ulicou. Dokončili ju v roku 1923 podľa projektov Artura Szalatnaya-Slatinského. Ide o ortodoxnú synagógu, ktorá pôsobí oveľa striedmejšia a skromnejšia ako tie predošlé.

zs_07

Aj dnešné ulice bývalej židovskej štvrte sú len skromným odleskom jej niekdajšej podoby. Počas 2. svetovej vojny sa väčšina jej obyvateľov nevrátila z koncentračných táborov. A ani navrátilcov nevítali s veľkou radosťou – mnohí po príchode našli vo svojich domoch a bytoch cudzích ľudí z radov starých alebo nových obyvateľov rozvíjajúceho sa hlavného mesta. Väčšina tých, ktorí prežili, sa rozhodla emigrovať do Palestíny. Zmizli teda obyvatelia židovskej štvrte a o niekoľko rokov neskôr, pri výstavbe Mosta SNP, boli zničené aj domy, v ktorých títo ľudia, resp. ich predkovia žili. A to nielen na severnej a východnej strane hradného kopca, ale aj v ďalších častiach Podhradia, vo Vydrici a Zuckermandli, kde tiež žili v hojnom počte židia. Komunita aj budovy, ktoré sa zachovali, predstavujú len zlomok toho, čo tu bolo kedysi.

István Veres