Prešporská bosorka a iné storočné kriminálne prípady

Príbehy zo starej Bratislavy
6. júla 2014

Krádež topánok vo výklade. Otrávený mak v obchode s potravinami. Zlodej kabátov na Štefániinej triede. Na rade sú ďalšie kriminálne činy z Prešporka spred 100 rokov.

 

54_0013

Kto práve potreboval, mohol v dobovom Prešporku využiť aj služby bosorky. Ale či za svoje peniaze aj niečo dostal, je už iná otázka. Denník Nyugatmagyarországi Híradó (Západomaďarský spravodajca) v článku s názvom Prešporská bosorka, ktorý vyšiel 10. februára 1906, informoval o zaujímavom rodinnom prípade, keď istá Anna Grünhausová chcela dať príučku svojmu neprajníkovi. „Od známej, ktorá pracovala ako slúžka, počula, že v Prešporku žije bosorka, ktorá je v niektorých prípadoch neoceniteľná a pomocou čarov už pomohla vyriešiť problémy mnohých ľudí,“ píše sa v správe. A tak sa na bosorku menom Anna Grebnerová obrátila aj ona. „Dlho sa radili a napokon sa rozhodli, že Anna Grebnerová tak počarí neprajníkovi Anny Grünhausovej, že už nikdy nebude vedieť chodiť a navždy ochrnie.“ Aby mohla bosorka svoj zámer uskutočniť, vypýtala si od klientky peniaze a upokojovala ju tým, že peniaze jej neskôr pričaruje späť – od ženy postupne vylákala 26 korún. Žiadne čary sa však nekonali: nikto neochrnul, po peniazoch sa zľahla zem, a tak zúfalá Anna Grünhausová podala trestné oznámenie a všetko vyšlo najavo. „Ako jednoduchá poverčivá osoba ešte nepočula o prísnom nariadení kráľa Kolomana spred mnohých storočí, ktoré znelo nasledovne: O bosorkách, ktoré nie sú, nech nepadne ani slovo.‘ Inak by sa jej sotva mohla udiať takáto humorná príhoda,“ konštatuje na záver autor článku.

54_0221

V súčasnosti sme náchylní myslieť si, že vďaka priemyselným technológiám kvalita potravín v porovnaní s minulosťou výrazne poklesla. No problémy s potravinami boli aj pred sto rokmi. Novinový článok z roku 1910 prináša správu o tom, že v Prešporku a okolí sa dostal do obehu otrávený mak. „Pôžitok z makových pokrmov spôsobil koncom minulého roka v Šamoríne vážnejšie ochorenie,“ uvádza denník Nyugatmagyarországi Híradó. Vyšetrovaním sa zistilo, že mak pochádza z prešporskej firmy Abeles Klinger, ktorá zásobuje makom väčšinu obchodníkov v Prešporku a okolí. Preukázalo sa, že do ruského maku sa dostali 1 – 2 percentá blenu čierneho. Blen (alebo aj slepačí jed) má halucinogénne účinky, čiže môže spôsobiť psychomotorické poruchy. Úrady nariadili zabavenie zásob, no obchodníkov nepotrestali, pretože chyba sa podľa odborného názoru stala u pestovateľov. „Na plochách, kde mak v Rusku vo veľkom pestujú, je hospodárenie ešte na takej nízkej úrovni, že nadmernému zaburineniu maku sa nemožno ani čudovať; mak pri žatve pokosia, čo vysvetľuje, ako sa doň mohol dostať blen. O zámernom falšovaní maku tak nemôže byť ani reči…“ končí sa článok.

54_0153

Na stránkach denníka Híradó sa oveľa častejšie dočítame o úmyselných trestných činoch. Napríklad vo februári 1906 v Prešporku úradoval zlodej kabátov. „Vo štvrtok popoludní odcudzil z izby vrátnika v grófskom paláci na Štefániinej triede čierny zimník panského sluhu a neskôr poctil svojou návštevou evanjelické kolégium, z chodby ktorého si odniesol sivý zimník miestneho študenta. Po trúfalom zlodejovi kabátov pátrajú,“ píše sa v krátkej správe z 10. februára.

54_0119

O štyri roky neskôr polícia chytila zlodeja topánok. Páchateľom bol István Horváth, 36-ročný slobodný nádenník z Budapešti. „Vo štvrtok okolo 2-ej hodiny otvoril pakľúčom výklad obuvníckeho majstra Jánosa Gallóa na Špitálskej ulici č. 43, z ktorého ukradol pár topánok.“ Ako denník Híradó 1. januára 1910 informuje, „neunikol pozornosti okolia, preto sa dal na útek, no policajti ho na ceste chytili a odovzdali súdu.“

54_0101

O pol roka neskôr úrady v krátkej správe prosia o pomoc obyvateľov v súvislosti s krádežou vo Viedni. „Dňa 9. júla na poľovníckej výstave vo Viedni opäť ukradli dve olejomaľby bukovinskej krajiny, ktoré boli signované menom Augusty Kochanowskej.“ Ide o obrazy v zlatom ráme s rozmermi 16 x 30 cm v hodnote 100 a 450 korún. „Pri ich predaji treba páchateľa zadržať a odovzdať polícii.“

54_0189

Neznámy samovrah. Pod týmto titulkom uverejnil 15. februára 1911 denník Nyugatmagyarországi Híradó krátku správu o mužovi, ktorého totožnosť sa polícii nepodarilo zistiť. „V jednom z vinohradníckych chatrčí v lokalite Wachtmeister-dűlő našli obeseného neznámeho muža,“ uvádza sa v správe. Mal hnedé vlasy a fúzy, na sebe čierny kabát a čierne šnurovacie topánky a asi štyridsať rokov. Nenašli sa uňho žiadne doklady. „U samovraha objavili štyri kusy zlatých prsteňov, jeden s monogramom M. M., dva malé kľúče a sošku sv. Antona,“ tvrdia noviny. „Kto o ňom niečo vie, nech sa prihlási v úrade policajného kapitána,“ končí sa článok.

István Veres

 

Podporili nás

Don`t copy text!