Prešporské diéty v reformnom období

GENIUS LOCI
3. marca 2016

Prešporok sa mohol počas svojich dejín pochváliť nejedným prvenstvom, nejedným unikátom. Postavili tu budovu, ktorú i v maďarčine prvýkrát nazvali „országház“ (krajinský dom) a ktorá aj slúžila svojmu účelu; na tunajšom sneme prvýkrát predniesol reč v jazyku svojho národa gróf István Széchenyi a v neposlednom rade sa práve tu zrodili reformy, ktoré ovplyvnili ďalšie osudy Uhorského kráľovstva a poukázali na skutočnosť, že národ dospieva a chce sa osamostatniť.

Mesto opäť žije

V roku 1825 stojí Uhorsko na prahu reformného obdobia, jeho administratívnym centrom, t. j. skutočným hlavným mestom je už štyridsať rokov Budín, tu sídli hlavný finančný úrad – Uhorská kráľovská komora, ale aj kráľov miestodržiteľ a druhý človek krajiny palatín Jozef. Prešporok medzičasom stratil veľkú časť svojho niekdajšieho významu a zlatý vek, ktorý zažíval v 2. polovici 18. storočia, patrí minulosti; už aj kráľa Františka I. korunovali v roku 1792 v Budíne. Dejiskom krajinských snemov však aj naďalej zostáva Prešporok, čiže de jure je predsa len hlavným mestom krajiny a v tejto podobe ním zostáva až do leta 1848. Zákonný článok 49 už v januári 1536 ustanovuje, že „miestom spravovania kráľovstva – pokiaľ s Božou pomocou nebude kráľovstvo obnovené – sa stáva Prešporok.“ Áno, ale už trinásť rokov neprišiel na prešporskú diétu žiaden poslanec, keďže kráľ František ju od mája 1812 nezvolal. Nakoniec tak učinil na žiadosť svojho brata, palatína Jozefa.

 19

Palatín Jozef

Diéta, ktorá sa začala v roku 1825, sa zvyčajne považovala za prvé reformné zasadnutie snemu, historiografia najnovšie datuje začiatok reformného obdobia do roku 1830, keď vyšlo Széchenyiho dielo Úver (Hitel), a keďže zasadnutie snemu v roku 1830 trvalo pre epidémiu cholery len krátko (ale práve vtedy kráľ odobril používanie maďarského jazyka v súdnych procesoch a pri úradnom konaní s dvorom), vyššie uvedená charakteristika sa vzťahuje len na zasadnutie v roku 1832.

Vtedy sa stal na tri roky poslancom za Satmársku župu známy básnik a autor textu maďarskej hymny Ferenc Kölcsey, ktorý túto funkciu vykonával tri roky. Ako píše István Benedek v štúdii Kölcsey a prešporská diéta (Kölcsey és a pozsonyi diéta):Spolu s Wesselényim sa stal vodcom opozície, apoštolom zasadzujúcim sa za oslobodenie poddaných. Nepatetické prejavy jednookého zástupcu Satmárskej župy s napätou pozornosťou sledovala celá krajina. Tieto prejavy dávali svetu najavo, že v samote kúrie v Cseke sa doteraz ukrýval velikán. Kossuth a Deák kráčajú v jeho šľapajach a nadchýnajú sa pre jeho oduševnené prejavy. Špehovia vystrašene hlásili Viedni, že na revoltu vždy pripravená mládež považuje za svojho vodcu jednookého básnika, ktorý odvážnymi slovami bičuje nemecky žijúcu vysokú šľachtu v Uhorsku; proti 500 magnátom zastupuje záujmy 700 000 zemanov, ba čo viac: chce oklieštiť šľachtické výsady a dopomôcť poddanstvu k jeho právam a slobodám.“

12

Ferenc Kölcsey 

Prvé reformné zasadnutie snemu trvalo štyri roky, t. j. do roku 1836, a skončilo sa už bez Kölcseyho. Župu vydesila jeho odvaha, povolali ho nazad a chceli ho prinútiť k tomu, aby zaprel svoje názory. Kölcsey sa radšej vzdal svojho poslaneckého mandátu, ale funkciu hlavného župného notára si ponechal. O jeho odchode dal Kossuth vedieť v smútočnom oznámení. A v lete 1838 Kölcsey nečakane zomrel na črevnú infekciu. Šepkalo sa, že ju nedostal náhodou, no prípad nikdy nevyšetrili. Mal 48 rokov.

 

Snem vo všetkých kútoch mesta

Príslušník nižšej šľachty Kölcsey bol ako zástupca Satmárskej župy členom dolnej tabule, ktorá po tom, ako sa Uhorská komora presťahovala do Budína, už dlhší čas zasadala v jej bývalej budove na Michalskej ulici. Kým od začiatku 19. storočia stabilne sídlila na tejto adrese, počas uplynulých tristo rokov sa vyskytovala na početných miestach. A nebolo tomu inak ani v prípade hornej tabule.

11

Budova Uhorského snemu na Michalskej ulici

Do 16. storočia členovia uhorského snemu zasadali a prijímali rozhodnutia spoločne, v rámci jednej tabule. Odčlenenie sa vysokej a strednej šľachty a nastolenie práva, ktoré umožňovalo strednej šľachte vysielať na snem svojich zástupcov, viedlo k rozdeleniu snemu na dve tabule (komory, domy). Diéta po korunovácii v roku 1608 zakotvila uvedený stav aj do zákona. V hornej tabuli (Tabula Superior) zasadali príslušníci vysokej šľachty, preláti a svetskí veľmoži a v dolnej tabuli (Tabula Inferior) zasa volení zástupcovia strednej šľachty, zástupcovia slobodných kráľovských miest, resp. zástupcovia kapitúl, prepoštstiev a chorvátsko-slavónskych stavov.

00

Rokovacia sála dolnej tabule

Zasadnutia snemu zvolával panovník, ktorý v otváracom prejave, resp. v reskripte mohol načrtnúť svoje želania. Spoločné stanovisko oboch tabúľ bolo následne predložené panovníkovi, ktorý mal rozhodujúce slovo. V stredoveku snem najčastejšie zasadal na Rákošskom poli pri Pešti, resp. v Székesfehérvári; od roku 1526 sa pre hroziace turecké nebezpečenstvo konal väčšinou v Prešporku. Ako uvádza Géza Pálffy v práci Dejiská uhorských snemov v 16. – 17. storočí (A magyar országgyűlés helyszínei a 16. – 17. században), horná tabuľa najčastejšie zasadala v arcibiskupskom/miestodržiteľskom paláci (Obilné námestie, na mieste dnešného Primaciálneho paláca) a v Zelenom dome, ale členovia hornej tabule sa zdržiavali aj na radnici, v dome prepošta, v sídle palatína Miklósa Esterházyho, pravdepodobne v tzv. Istvánffyho dome na Dlhej ulici a neskôr rovnako na Dlhej ulici v tzv. krajinskom dome, kde od roku 1722 zasadali v samostatných sálach pod jednou strechou s členmi dolnej tabule. Dolná tabuľa často využívala pohostinnosť františkánskeho kláštora aj radnice; od 30. rokov 17. storočia sa na dlhé roky stal ich sídlom krajinský dom (s výnimkou období častých rekonštrukcií). V maďarčine sa o tom prvýkrát zmieňuje Szaniszló Thurzó v liste, ktorý v roku 1619 adresoval manželke zo Šintavského hradu: „S vrúcnym srdcom očakávam Tvoj návrat domov, lebo hneď ako prídeš, čiže na druhý deň, idem aj ja do Prešporka fundovať krajinský dom (Ország Házát – pozn. prekl.).“

 33

 Szaniszló Thurzó 

Hlavného pohárnika, príslušníka vysokej šľachty poverili v roku 1618 dozorom nad rekonštrukciou krajinského domu (communis domus regni); práce sa začali pravdepodobne v čase datovania listu. Niekoľko rokov predtým, v období, keď bol palatínom Szaniszlóov otec György Thurzó, snem odkúpil posledný, zruinovaný dom na Dlhej ulici (mohol stáť v strede dnešnej Laurinskej ulice), aby tu po jeho rekonštrukcii našiel konečne vlastný domov. Obnova sa však z finančných dôvodov predlžovala, ale od roku 1630 tu už mohla zasadať dolná tabuľa a po viacerých úpravách od roku 1722/23 aj horná tabuľa. Ak sa v týchto rokoch počas diét kráľ zdržiaval v Prešporku, rokoval v tzv. trónovej sále, ktorú zriadili v rytierskej sále hradu, a tu prijímal zástupcov stavov a prijímal audiencie.

 

Bezplatné ubytovanie: majitelia domov sa búria

Lajos Kossuth v novinách Pesti Hírlap z 20. novembra 1842 v krátkosti zhrnul podstatu konfliktu: majiteľov domov v Prešporku v čase trvania snemov vláda zaväzovala k tomu, aby časť obytných priestorov vo svojich domoch bezplatne poskytli oficiálnym účastníkom diét. Byty, ktoré boli určené na tieto ciele, museli vyprázdniť a obnoviť. Boli porušené ich vlastnícke práva a zaznamenali aj výrazný výpadok príjmov. A tak protestovali a v prípade, že by ich návrhy riešení úrady neprijali, navrhovali, aby sa zbory a stavy snažili u panovníka dosiahnuť zmenu dejiska snemov. V čase vyjdenia Kossuthovho článku posledný snem pred dva a pol rokom rozpustili a verejný život sa pripravoval na ďalšiu diétu, preto sa problém stal opäť aktuálnym.

44_a

Hotel – National / Nemzeti Szálloda na na prešporskej promenáde (Hviezdoslavovo námestie)

Z výskumov Árpáda Tótha vyplýva, že členovia snemu mohli prvýkrát využiť takúto formu bezplatného ubytovania počas diéty v rokoch 1825/27. Mestská rada nariadila na príkaz hlavného koniara (čiže osoby zodpovednej za umiestnenie členov snemu) vyhotoviť súpis všetkých obytných domov v Prešporku. Zo zachovaných hárkov možno okrem majiteľov a polohy domov podrobne zistiť aj počet izieb, kuchýň a komôr v jednotlivých domoch, počet koní v ich stajniach, ale aj to, koľko kočov sa zmestilo pod prístrešok, aké bolo rozmiestnenie izieb na jednotlivých poschodiach, resp. ktoré z nich boli orientované do ulice alebo do dvora, koľko izieb zabrali pre členov diéty a aké postavenie mal člen snemu, ktorému daný byt plánovali prideliť. Zachoval sa aj tlačený súpis adries účastníkov snemu, z ktorého sa dozvieme presné miesto ubytovania jednotlivých osôb.

Napokon problém vyriešil zákon prijatý na sneme v rokoch 1843/44; v roku 1848 sa konflikt definitívne vyriešil presťahovaním snemu do Pešti.

József D. Kovács

Podporili nás

Don`t copy text!