Zistili sme, v ktorej bratislavskej budove založil István Széchenyi Maďarskú akadémiu vied

GENIUS LOCI
23. júla 2016

V jednom z čísel prešporského Spravodajcu (Híradó, 1919 – 1937) sme objavili zaujímavý článok. Jeho autorom je Emil Kumlik, ktorý patril za šťastných mierových čias ku kľúčovým postavám kultúrneho života v Prešporku. Napísal viaceré dôležité knihy o Prešporku, ktoré v týchto dňoch vyšli v reprinte. Táto z jeho prác sa však, ktovie prečo, ocitla v prepadlisku dejín.

Článok s názvom „Kde vznikla Maďarská akadémia vied?“ („Hol történt a Magyar Tudományos Akadémia megalapítása?“) vyšiel 3. novembra 1925. Vtedy totiž uplynulo presne 100 rokov odvtedy, ako gróf István Széchenyi na reformnom krajinskom sneme v Prešporku venoval ročný výnos zo svojich statkov na vznik vedeckej spoločnosti, ktorá by sa venovala pestovaniu maďarského jazyka.

11

Budova Uhorského snemu na Michalskej ulici.

Dlho sa predpokladalo, že spomínaná ponuka prebehla v budove dnešnej Univerzitnej knižnice na Michalskej ulici, v sídle niekdajšieho krajinského snemu. Je to však omyl, pretože z viacerých dobových dokumentov vieme, že Széchenyiho vystúpenie zaznelo 3. novembra 1825 na čiastkovom zasadnutí dolnej tabule, ktorého dejiskom bol vtedajší župný dom. Zmieňuje sa o tom aj samotný Széchenyi vo svojom denníku, keď sa 13. septembra 1825 zúčastnil ako poslucháč na prvom čiastkovom zasadnutí: „Im Comatshause Circular-Sitzung.“

Aj v súčasnej odbornej literatúre venovanej životu Istvána Széchenyiho sa môžeme stretnúť s mylnými informáciami, podľa ktorých tieto zasadnutia v roku 1825 prebiehali v starom župnom dome na Dlhej ulici, približne na mieste Pálffyho paláca na dnešnej Panenskej 19. Tieto tvrdenia odkazujú na prešporského sprievodcu z pera Jána Mateja Korabinského, ktorý vyšiel v roku 1781 a podľa ktorého: „stál v tom čase župný dom ešte na rohu Panskej a Ventúrskej ulice a hľadel na Dómske námestie.“

Ako však autor ďalej uvádza, na tomto mieste župný dom fungoval len krátky čas. Do 18. storočia zasadnutia župy nemali stabilné miesto. Ale máme k dispozícii aj informácie, že šľachta zo župy sa schádzala striedavo v rôznych okresných sídlach. Keď poslanci zasadali v Prešporku, tieto zasadnutia prebiehali v byte hlavného župana v bývalom seniorátnom dome na dnešnej Laurinskej ulici alebo občas v Pálffyho paláci na Zámockej ulici.

Panská ulica.

Do prvej polovice devätnásteho storočia tento stav zanikol. Dokazuje to aj topografická práca („Presburg und seine Umgebungen“) Paula von Ballusa z roku 1823, kde sa dočítame: „Das Comitathaus vor dem Michaelertor, wo die Versammlungen der Comitatbehörden… stattfinden etc.“

„Pred Michalskou bránou sa v tom čase nenachádzala vhodná budova, len na mieste dnešného župného domu stál kláštor. Kedysi patrila táto rozsiahla dvojpodlažná kláštorná budova, ktorá sa dá nazvať aj monastierom, spolu s priľahlými hospodárskymi budovami a so susedným kostolom rádu trinitárov. Na úplnom začiatku osemdesiatych rokov osemnásteho storočia dal Jozef II. tento rád spolu s mnohými podobnými cirkevnými inštitúciami rozpustiť. Keďže rád sa nevenoval vzdelávaniu ani starostlivosti o chorých, zdal sa mu nepotrebný. A to napriek tomu, že hromadil statky, aby vďaka nim vykupoval kresťanov z tureckého zajatia; podľa vlastných archívnych dokumentov v rokoch 1690 – 1730 vyslobodili 2043 vojnových zajatcov. Ich prešporský kláštor zasvätili v roku 1723. O šesťdesiat rokov neskôr ich klobúkový kráľ vyhnal do sveta a monastier dal sekularizovať, čiže si ho na svetské účely privlastnila štátna pokladnica.“

12

 Kláštor trinitárov.

http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_7731 

„Kláštorné cely, ktoré sa zmenili na menšie nemocničné izby, obsadili úrady. Ako v každom monastieri, aj v prešporskom sídle trinitárov sa okrem toho nachádzali aspoň dve väčšie miestnosti vhodné na zhromaždenia: rokovacia sála (capitulum, Kapitelsaal) a refektórium (spoločná jedáleň). Pravdepodobne v jednej z týchto dvoch sál – a podľa nami vyššie citovaných prameňov v tej väčšej – sa 3. novembra 1825 radili poslanci zo štyroch obvodov, keď gróf István Széchenyi vystúpil spomedzi poslucháčov, ujal sa slova a učinil svoju finančnú ponuku v prospech budúcej Akadémie.“ – píše Emil Kumlik.

01

 „Na záver sa žiada objasniť ešte jednu otázku: prečo sa v roku 1825 konali čiastkové zasadnutia v župnom a nie v krajinskom dome?“ – pýta sa autor článku.

Dôvodom pravdepodobne nebol nedostatok miesta. V čase Széchenyiho vystúpenia panovala na čiastkových zasadnutiach uvoľnenejšia atmosféra a poslanci tam prednášali svoje prejavy v maďarskom jazyku .Poslanci sa mohli cítiť slobodnejšie v župnom dome ako v protokolom zošnurovanom sídle krajinského stavovského snemu. Pravda, špehovia a udavači vládnej moci ich nepretržite sledovali aj tam: „Veď poslanci tam prednášali prejavy v maďarčine a nechýbali ani odvážne promaďarské vystúpenia. A dôvod, pre ktorý sa čiastkové snemy nekonali v niektorej z väčších sál krajinského domu, môžeme v krátkosti charakterizovať dvomi slovami: pokoj a nezávislosť.“

Župné námestie

Kláštor v roku 1844 zbúrali a na jeho mieste v rokoch 1844 – 1847 postavili nový župný dom podľa návrhov Ignáca Feiglera, ktorý je historickou budovou Slovenskej národnej rady.

Sándor Papp ml.

Podporili nás

Don`t copy text!