Karika-túra v medzivojnovej Bratislave

Tajomstvá depozitárov
20. októbra 2018

Vďaka čomu sa z Bratislavy stalo veľké mesto? Prečo sa už nepomestíme na chodníkoch? Aká dlhá brada narastie človeku, ktorý čaká na električku? Aj takéto problémy zamestnávali bratislavskú verejnosť v medzivojnovom období. Samozrejme, ak môžeme veriť útlej knižočke, ktorá vyšla v roku 1931 pod názvom Bratislava v Karikature !

Ide o trojjazyčné dielko, ktorého názov na obálke je uvedený v slovenčine, maďarčine aj v nemčine. V prvom riadku čítame „Bratislava, Pozsony, Pressburg“ a v nasledujúcom „v Karikature!, Karikatúrában!, in Karikatur!“ Pod názvom je vytlačená číslica 1 a v spodnej časti obálky miesto a rok vydania: Bratislava 1931, ako aj cena výtlačku: 15 Kčs. Na ďalšej strane nás rovnako trojjazyčný obsah informuje o názve a mieste výskytu jednotlivých karikatúr; na tretej strane opäť figuruje názov knižočky, pod ním kresba, signatúra autora „KRYX“ a názov vydavateľstva: C. F. Wigand, Bratislava. Nasledujúca strana upriamuje pozornosť čitateľa na autorské práva, ktoré sa v tomto prípade nevzťahujú na vydavateľa, ale na autora karikatúr: Copyright „KRYX“, Bratislava. A potom je tu strana s venovaním – výlučne v maďarčine: „Pánovi učiteľovi Kósovi, lebo sa rád smeje“ („Kósa tanár úrnak, mert nevetni szeret“). Z toho usudzujeme, že ak autor, pochádzajúci z trojjazyčného prostredia, považoval za dôležité poslať odkaz pánovi učiteľovi Kósovi, pravdepodobne inklinoval skôr k maďarčine,. Nemôžeme si však bkyť ničím istí, veď čo ak pán učiteľ Kósa učil v niektorej z bratislavských škôl nemeckého či slovenského študenta? Ani neskôr totiž nebolo v meste žiadnou zvláštnosťou, ak niekto navštevoval elementárnu či meštiansku školu s iným vyučovacím jazykom ako materinským – najmä, ak vyrastal v jazykovo zmiešanej rodine. Slovom, o totožnosti KRYX-a nám knižka veľa neprezradí a do témy nás neuvádza ani žiadny predslov či úvod. Posolstvo, ktoré nám chcú uverejnené kresby sprostredkovať, je však jasne dešifrovateľné.

01

„Keep smiling! – Smejte sa! – hovorí Amerika. Kto sa smeje, je zdravý a silný, jeho myseľ je svieža, telo a duša spôsobilé odporu.“ Tak znie komentár ku kresbičke s názvom Kritik.

 02

Potom sa autor presúva na známe bratislavské dejisko – Michalskú bránu: „To je na príklad Michalská brána! Tu sa každý boxuje. Nie je to tu žiadna hanba.“ konštatuje autor. Podľa kresby sa zdá, že Michalská brána už ani vtedy nepatrila k opusteným zákutiam mesta. A to v tom čase ešte ani neexistoval medený kompas zabudovaný do kamennej dlažby, pri ktorom sa dnes fotografujú či bezradne postávajú davy turistov, a tak je prechod popod ňu v denných hodinách výrazne obmedzený.

Prostredníctvom nasledujúcej kresby ponúka KRYX na tento problém hneď aj riešenie: „V Bratislave by neškodilo zaviesť, aby na krivlavých uliciach v zime každý na lyžiach chodil. Ako na príklad vo Švajciarsku. V Benátkach zase, kde je všade voda, každý sa vozí na gondolách. Neuzavierajme sa tak merave pred novotami!“ A priložený obrázok naznačuje, ako by mohla vyzerať Michalská brána, keby ľudia, prechádzajúci popod ňu, používali napríklad lyže.

03

Na Hlavnom námestí, ktoré sa v tom čase volalo Masarykovo námestie, bolo možno príliš veľa holubov alebo občanov, ktorí ich kŕmili, pretože autor si robí posmešky práve z kŕmenia týchto vtákov: „To je Masarykovo námestie. Keď ideš tade, hoď holubom niekoľko omrviniek. Staré príslovia hovorí, že kto miluje holubov, nemôže byť zlý človek.“ Asi tým odkazuje na skutočnosť, že podaktorí im sypú omrvinky oboma rukami.

04

Aj kresba na s. 12 znázorňuje masový pouličný výjav, no komentár upozorňuje, že „Toto nie je žiadna demonštrácia. Ani revolúcia nevypukla. To je ‚korzo‘. Od Michalskej brány až k Dunaju a nazpät.“ 

14

Ďalšia rada znie: Keď ti srdce prekypuje láskou, prechádzaj sa snive len po Palisádach.“ Spomínaná lokalita musela byť zrejme v tom období oveľa malebnejšia a tichšia ako dnes.

Nasleduje apokalyptický pouličný výjav s konským povozom, autami, cyklistami a s chodcami padajúcimi na bruchá. Reč je o dnešnej Obchodnej (vtedy Uhorskej) ulici, v súvislosti s ktorou knižka odporúča: „Keď máš prácu na konci Uhorskej ulici, nechoď rovno, ale urob radšej okľuku, povedzme cez Košice — Bohumín, skôr budeš tam.“

 05

Ako bratislavskú špecialitu prezentuje autor uličku, lemovanú kofami, ktoré predávali pred mestskou tržnicou na dnešnom Námestí SNP. V sprievodnom texte na s. 22 ju nazýva „Promenádou“. Kofy tu vtedy skutočne ponúkali tovar zo stolov, a to dokonca aj vyššie, na mieste dnešného Pamätníka SNP, okolo bývalej fontány Karolíny Augusty. Ale čo na tom bolo také špeciálne bratislavské?

07

Ako ďalšiu špecialitu KRYX spomína bratislavský autobus: „Autobus v Bratislave patrí k tomu druhu zvierat strašného zovňajšku, ktorý je o mnoho širší ako ulica, po ktorej ide.“ Kresba, na ktorej sa kolesá autobusu nekotúľajú po ceste, ale po chodníkoch (na ktorých potom nie je dosť miesta pre chodcov), je zrejme prehnaná. Ale až po ňom prichádza polievací voz, ktorý bol nielen široký, ale na cestu striekal aj vodu (a to dokonca i na chodcov), takže len čo sa vynoril, hnali sa všetci ľudia aj všetky zvieratá pod brány.

08

Mestská hromadná doprava bola v tom období predmetom častej kritiky: jedna z kresieb zobrazuje uja so sivou bradou, ktorý stojí smutne na zastávke a zízajú naňho dve uveličené deti. Text je viac ako výstižný: „To nie je Mikuláš. Je to len trpezlivý človek, ktorý v Bratislave čakal na električku, zatiaľ sošedivel a narástla mu dlhá brada.“ Autor si zrejme myslel, že keď niekto v roku 2018 otvorí túto knižku, na bratislavskú MHD už bude spievať samé ódy, pretože dovtedy čas a vývoj vyriešia všetky podobné problémy.

09

Ale vďaka čomu sa z Bratislavy stalo veľké mesto? Tak sa len prizrime bližšie: príslušná karikatúra zobrazuje elegantnú dámu, prechádzajúcu sa s dvomi malými psami na vôdzke. A stručný komentár na s. 70 oznamuje: „Takéto volačo videť už i v Bratislave. Bratislava je už tiež veľké mesto.“ Čo na tom mohlo byť také zvláštne a moderné, čiže veľkomestské? Pravdepodobne vôdzka, ktorá predstavuje dodnes neodmysliteľnú súčasť kultivovaného venčenia psov. Teda aspoň podľa niektorých.

10

A v knižke objavíme aj iné vtipné výjavy zo života: komáre, ktoré si pochutnávajú na zaľúbenom páriku v petržalskom sade, hráčov kariet v bratislavských kaviarňach, poslucháčov hudby pred výkladom obchodu, bozkávajúcich sa na koncerte a ďalšie unikáty dobovej Bratislavy. Nevynechajte ani jeden»»»!

* V záujme zachovania autentickosti textu uvádzame názov knihy aj citáty z nej v pôvodnej podobe, čiže aj s gramatickými a štylistickými chybami (pozn. prekl.). 

Roman Delikát

Podporili nás

Don`t copy text!