Philipp Lenard, jediný nositeľ Nobelovej ceny, ktorý sa narodil v Bratislave!

Historické osobnosti
17. januára 2017

Stál som minule na Primaciálnom námestí a ako vždy sa kochal skvostnou sochárskou výzdobou klasicistického Primaciálneho paláca. Pohľadom som prebehol aj susedné novogotické krídlo Starej radnice, až sa mi zrak zastavil na nenápadnej – priam strohej – renesančnej fasáde domu pri vyústení úzkej Kostolnej uličky.

Ten je síce orientovaný fasádou do Primaciálneho námestia, no s popisným číslom 1 ide o jediný dom na jednej z najmenších bratislavských ulíc. Na chvíľu som sa pri ňom pristavil a pozoroval, ako ho väčšina turistov i miestnych bez záujmu míňa. Položil som si otázku, či niekto z nich vôbec vie, okolo akého významného domu prechádza? Veď na tomto mieste stojí už niekoľko storočí – vysvätili ho v posledný novembrový deň roku 1656 ako evanjelické gymnázium. Keď ho evanjelikom odňali spolu so susedným kostolom, nasťahovalo sa doň katolícke gymnázium, aby ho v polovici 19. storočia vystriedala Uhorská kráľovská reálna škola.

06

Uhorská kráľovská reálna škola.

A na nej – v tejto budove na Kostolnej ulici – študoval v rokoch 1876-1880 Philipp Lenard, jediný nositeľ Nobelovej ceny, ktorý sa narodil v Bratislave! Jeho zásluhy o rozvoj fyziky, aj jeho objavy v oblasti katódových lúčov, sú pomerne dobre známe – veď práve za ne v roku 1905 obdržal Nobelovu cenu; neslávne známe je tiež jeho koketovanie s nacizmom. Už menej sa hovorí o jeho mladíckych rokoch, ktoré strávil vo svojom rodnom meste – Prešporku, Bratislave, aj keď práve tie boli kľúčové pri rozbehu jeho vedeckej kariéry.

02

Philipp Lenard.

Narodil sa v roku 1862 na Kozej ulici 69 (dnes Kozia 24-26) do rodiny veľkoobchodníka so šumivým vínom. Síce už ako 3-ročný stratil matku, no tú mu veľmi úspešne nahradila vlastná teta – Anna Baumannová, s ktorou sa jeho otec zakrátko oženil. Keďže v tej dobe bolo bežnou praxou, aby deti zo zámožnejších rodín získavali základné vzdelanie v rodičovskom dome, začal Philipp navštevovať školu až ako 9-ročný. Išlo o veľmi prestížnu školu pri Dóme sv. Martina. Sám Lenard vo svojom životopise spomínal, ako tu dostal vynikajúce základy z geometrie, kreslenia, zoznámil sa tiež s prírodnými vedami.

01

Uniktána fotografia rodného domu P. Lenarda na Koziej ulici. Zdroj: pammap.sk, fotograf: M. Gažo, majiteľ: J. Šedivý.

 

Dnešný pohľad Koziej ulici.

Keď na jeseň 1876 nastúpil do piatej triedy “reálky“ na Kostolnej ulici, asi ani sám nevedel, aký významný krok urobil. Na škole totiž v tom čase pôsobil vynikajúci učiteľ Virgil Klatt, ktorý mladého Philippa definitívne získal pre dráhu vedca. Pretože Virgil Klatt bol v dobrom slova zmysle fanatik – neexistovalo pre neho takmer nič iné, len fyzika a chémia. Na škole viedol fyzikálny kabinet, pri ktorom zriadil aj dielňu pre žiakov. Fyzikálne zákony demonštroval pomocou prístrojov, ktoré si sám vyrobil. Aby mohol nerušene experimentovať, v škole nezriedka prespával a trávil aj víkendy. Klattov prístup učaril aj Lenardovi. Ako neskôr sám spomínal: „Neexistovali modely alebo iné názorné pomôcky, ktoré by podporili predstavivosť žiakov. Klatt však pre naše pochopenie prírodné javy, ktoré sme už určite v prírode videli, demonštroval jednoduchými, vlastnoručne zhotovenými prístrojmi. Na ceste domov som často bol nadšený a zaujatý novými názormi a poznatkami. (…) Tak som už počas školskej dochádzky nadobudol ucelený a rozsiahly obraz o fyzike, ktorý mi slúžil po celý život.“

Keď Lenard ako 18-ročný absolvoval našu reálku, neželal si nič iné, len pokračovať v štúdiu v zahraničí, najlepšie v Heidelbergu. Toto prianie sa však radikálne rozchádzalo s názorom jeho otca, ktorý chcel mať z Philippa nástupcu vo svojom podniku a zo synovho zámeru bol viac než rozčarovaný. Naveľa mu dovolil študovať chémiu, ale len takú, ktorá mala vzťah k vinárstvu. Lenard tak skúšal Technickú vysokú školu vo Viedni i univerzitu v Budapešti, no po roku znechutene rezignoval, presvedčený, že sa tam nič nové nemôže naučiť. Vrátil sa preto naspäť do Bratislavy, skúsil sa pripojiť k otcovmu podniku, no neveľmi ho to tešilo: „Môj odpor k obchodovaniu bol neprekonateľný. O to usilovnejšie som pracoval v pivniciach. Osobitne som sa usiloval pri chemických analýzach, pre ktoré som vymyslel nové postupy.“

07

Heidelberg.

Starý pán videl synovo trápenie, a keďže nemal srdce z kameňa, nechcel mu brániť v šťastí. No stále mal obavy, vedeckú dráhu považoval za neistú, preto vyhľadal Virgila Klatta, aby sa informoval, či jeho syn má vôbec nadanie a nejde len o mladícke blúznenie. Klatt ho uistil, že sa o osud svojho syna nemusí obávať a bola by škoda, aby premrhal svoj talent ako vinár v Prešporku. Bolo rozhodnuté, veda zvíťazila! Na jeseň 1883 tak Lenard odišiel študovať na univerzitu do Heidelbergu, pričom jeho ďalšie osudy sú dobre známe. Ostáva len dodať, že na Klatta nikdy nezabudol a celý život mu bol vďačný za to, čo všetko pre neho vykonal: za to, že mu otvoril dvere do sveta vedy a dal odporučenie jeho otcovi. Nezabudol ani na svoje rodné mesto, i keď časom styky s ním ustávali, a to najmä po smrti svojej nevlastnej matky v roku 1908.

Reálna škola sa v 90. rokoch 19. storočia presťahovala z Kostolnej ulice do novej budovy na Zochovej ulici, starým Bratislavčanom známej ako „Starý rozhlas“. No nemalo by sa zabúdať, že to bol práve nenápadný dom na Kostolnej ulici, kde Philipp Lenard spravil svoje prvé vedecké kroky ku piedestálu svetovej slávy.

Ján Vyhnánek

Podporili nás

Don`t copy text!