Prešporské spomienky na Lajosa Kossutha

Historické osobnosti
17. marca 2017

Spomedzi kľúčových osobností novodobých maďarských dejín sa najkultovejšou stala nepochybne osoba Lajosa Kossutha. Kossuthovský kult sa objavil už počas politikovho života a postupne ovládol celú spoločnosť. S prvými príznakmi spomínaného javu sa stretávame v reformnom období, pred revolúciou 1848, pričom tieto sa vo veľkej miere viažu k dobovému Prešporku.

01

Portrét Lajosa Kossutha – v pozadí s Bratislavským hradom. Zdroj: http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_2313

Vďaka Kossuthovým novinárskym aktivitám a politickému postoju sa začal formovať kult jeho osobnosti, ktorý bol aj medzi jednoduchým ľudom ďalej umocňovaný jeho vodcovskou úlohou v rámci opozície a viacerými nariadeniami, ktoré mu boli v procese občianskeho prerodu prisudzované a ku ktorým patrilo aj oslobodenie poddaných.

 

Na krajinských snemoch v Prešporku

Ostrý predvolebný boj sa pre Kossutha skončil úspešne, a tak sa mohol na zasadnutí krajinského snemu, ktorý 11. novembra 1847 otvoril palatín Štefan, prvýkrát zúčastniť ako vyslanec s hlasovacím právom.

11

Budova Uhorského snemu na Michalskej ulici.

Prostredie preňho nebolo nové, pretože na práci snemu sa zúčastňoval aj predtým; v rokoch 1825 – 1827 na ňom zastupoval vdovu po barónovi Ferencovi Révayovi a vdovu po Jánosovi Szentiványim. Koncom roku 1832 ho tu nájdeme opäť ako povereného zástupcu neprítomných uhorských stavov – baróna Sámuela Vécseya a viacerých príslušníkov šľachty zo Zemplínskej župy. V tom čase – až do jari 1836, do skončenia reformného zasadnutia uhorského snemu – bol redaktorom Snemových správ (Országgyűlési Tudósítások) a aby sa vyhol cenzúre, opozičné myšlienky spoločenského pokroku a obrany národných záujmov šíril v podobe súkromných listov.

Hlavný rečník

Od jesene 1847 sa Kossuth opäť zdržiava v Prešporku, v meste, ktoré v tom čase ešte obývala nemecká väčšina, ale už je tu prítomný ako vyslanec uhorského snemu s hlasovacím právom, ako vodca liberálnej opozície, významná postava dolnej komory. Keď sa aristokrat István Széchenyi dopočul o Kossuthovom poverení, považoval za potrebné, aby sa namiesto hornej komory prezentoval aj on v dolnej komore uhorského snemu, a tak vyvažoval prítomnosť neprehliadnuteľného politika, ktorý za nositeľa pokrokových zmien nepovažoval vysokú aristokraciu, ale opozičné hnutie strednej šľachty. Kossuth vo svojich článkoch, prejavoch a v osobných rozhovoroch šľachte vysvetľoval, že v boji s polarizačnou politikou cisárskeho dvora možno dosiahnuť výsledok len prepojením a paralelným uskutočňovaním dovtedajších reforiem. Zdôrazňoval, že otázka poddanstva si vyžaduje okamžitý, zásadný krok vpred. Veľmi logicky vysvetlil, že výkup z dedičného poddanstva (oslobodenie poddaných) je možný len za predpokladu odškodnenia zemepána štátom. A tieto náklady dokáže štát vykryť len v prípade spoločného znášania verejných bremien (zavedením daňovej povinnosti pre šľachtu). Avšak toto je prijateľné len pri zabezpečení finančnej nezávislosti Uhorska, keď príjmy nebudú odtekať do Viedne. Táto argumentácia si teda bude vyžadovať aj reformu ústavy, čiže zodpovednú vládu. Program bol pripravený a revolúcia v roku 1848 priniesla aj zásadný prelom, ktorému prevažne konzervatívna horná komora dovtedy bránila.

00

Rokovacia sála dolnej tabule.

Dňa 1. marca 1848 dorazila do Prešporka správa o revolúcii v Paríži (24. februára 1848), po ktorej udalosti v krajinskom sneme, ale aj vo Viedni a v Pešťbudíne nabrali rýchly spád. Kossuth aj vodca stavovskej opozície Lajos Batthyány zastávali názor, že destabilizovanú situáciu v habsburskej monarchii treba využiť na naplnenie reformného programu. Podľa dobových správ požiadal Kossuth 3. marca 1848 o slovo v dolnej komore krajinského snemu v Prešporku, ktorá zasadala v dnešnej budove Univerzitnej knižnice (horná komora, ktorú tvorila vysoká šľachta, zasadala v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca). Urobil tak ako splnomocnenec reformnej opozície „pred nesmiernym davom poslucháčov, pred preplnenými galériami, uprostred vzrušeného čakania“. 

07

Otvorenie zasadnutia uhorského snemu v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca. Zdroj: http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_1451

Búrlivú diskusiu ukončila večer 14. marca správa o revolúcii vo Viedni. Na druhý deň vypukla revolúcia v Pešti. Pod vplyvom týchto pohnutých udalostí schválila 14. marca Kossuthove požiadavky aj horná komora a výsledkom bola petícia, ktorú do Viedne odniesla stočlenná delegácia zložená z členov oboch komôr.

 

Počas revolúcie

Dňa 15. marca 1848 sa na cestu z Prešporka vydali parníky Ferenc Károly a Béla. Na palube viezli delegáciu vyslancov uhorského snemu – vrátane Kossutha a Batthyányho –, ako aj mládež, ktorá ich sprevádzala. V prístave ich už čakala revolučná Viedeň: cisársky dvor sa spočiatku zdráhal, ale najmä pod vplyvom správ o revolúcii v Pešti petíciu prijal.

04

Odchod parníkov z prešporského prístavu. Zdroj: http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_1955 

Delegáciu, ktorá sa vrátila do Prešporka 17. marca, vítal nadšený dav. Lajos Kossuth predniesol oduševnený prejav z balkóna hostinca U zeleného stromu (dnes hotel Carlton) a predstavil budúceho predsedu uhorskej vlády a zároveň prešporského rodáka Lajosa Batthyányho.

„Páni! Ako poslovia maďarskej slobody vítame deň slobody v našej uhorskej vlasti. Uprostred národa, ktorého nadšenie zo slobody bolo také veľké, že nečakal na žiadny impulz či popud – uprostred takéhoto ľudu; a keď do prúdu udalostí zasiahol Boží hlas, krátko sa prihovorím slobodným občanom Uhorska. – Prišli sme spoza múrov Viedne, kde sa zrútil po stáročia prežívajúci absolutistický režim. S bratskou láskou nás prijal národ, ktorého počin vydobytia slobody sprevádzali povzbudzujúce slová spoza múrov Prešporka. Správa o našom zblížení sa znamenala pre Rakúsko moment uznania ústavy. My veríme a dúfame, že národy susednej ríše túto ústavu, o ktorej hovorím, premenia na skutočnosť. Čo sa nás týka, ešte pred nemnohými týždňami bolo naším želaním, aby sme v našich reformách, zákonoch, štátnej správe nesmerovali k Viedni, ale k Budínu,“ zaznelo okrem iných z Kossuthových úst.

03

Pamätný list z roku 1848 s portrétmi delegátov. Zdroj: http://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_8439

V nasledujúcich dňoch a týždňoch sa dejiskom legitímnej revolúcie stala opäť zasadacia sála dolnej komory uhorského snemu. Od 18. marca do 7. apríla sa tu tvorili a prijímali zákony nového, občianskeho Uhorska, a tým sa zavŕšili aj prešporské epizódy zo života Lajosa Kossutha.

 

Časti balkóna z hostinca U zeleného stromu v Cegléde

História hostinca U zeleného stromu siaha do konca 18. storočia; v 1. polovici 19. storočia sa postupne stala majetkom rodiny Palugyayovcov. Najprv prešla do jej vlastníctva jedálenská časť, neskôr aj ubytovacia. Hostinec mal dobré meno a navštívilo ho veľa slávnych osobností, o. i. Lajos Kossuth, ktorý si tu často objednával svoje obľúbené jedlo – roštenku a občas sa tu aj ubytoval. Počas pobytov v Prešporku však najčastejšie býval v Zelenom dome na rohu Sedlárskej a Zelenej ulice.

15

Lajos Kossuth býval v Zelenom dome. Zdroj: http://fortepan.hu

 

10

Hostinec U zeleného stromu s „Kossuthovým balkónom“.

S hostincom U zeleného stromu sa spája najsvetlejší okamih maďarských dejín, keď z jeho balkóna predniesol 17. marca 1848 slávny prejav. Na mieste hostinca postavili v rokoch 1928 – 1930 hotel Carlton a vtedy sa podarilo zachrániť kamenné časti legendárneho balkóna a previezť ich do Maďarska. Od roku 1996 si možno balkón pozrieť v záhrade kostola reformovanej cirkvi v Cegléde.

 

Je Kossuthov rožok iba legendou?

Spájanie jedál, nesúcich meno Lajosa Kossutha, s osobou tohto politika, je podľa historikov takmer bez výnimky výplodom fantázie. Žeby práve Kossuthov rožok bol výnimkou?

Pravdepodobnejšie je, že ide o mestskú legendu, čo potvrdzuje aj nasledovný príbeh. Podľa neho si Kossuth v čase konania krajinských snemov v Prešporku rád pochutnával na sladkostiach v hostinci U zeleného stromu, ktorý vlastnil Jakub Palugyay. Palugyay bol najznámejším hostinským v Prešporku a nikto ho nenazýval inak ako „prešporský Gundel“.

13

Jakub Palugyay na fotografii prešporského fotografa Eduarda Kozicsa. 

Bratislavské rožky s orechovou a makovou plnkou boli obľúbenou pochúťkou poslancov už od začiatku 40. rokov 19. storočia. Kossuth mal údajne najradšej tie s mandľovou plnkou, podľa iných zdrojov to bol rožok s mandľovou posýpkou. Palugyay nazval svoje sladké pečivo Kossuthovým rožkom až v roku 1848. Faktom je, že jeho dnešný variant sa diametrálne líši od bratislavského rožka – o. i. aj tým, že kým bratislavský rožok sa pripravuje z kysnutého cesta, Kossuthov rožok nie.

† József D. Kovács

Podporili nás

Don`t copy text!