Súťaž pamätných tabúľ. Nápisy na Michalskom moste boli v maďarčine

GENIUS LOCI
26. februára 2017

Zrejme každý, kto sa aspoň trochu zaujíma o architektúru Bratislavy, alebo len chodí po meste s otvorenými očami, pozná kratučký most vedúci smerom od Obchodnej ulice k Michalskej bráne.

11

  Michalský most, ešte s kamenným múrom, okolo roku 1890. 

Ide o jednu z najpôvodnejších častí Bratislavy, ktorej história siaha do stredoveku – presnejšie do čias, keď múry mestského opevnenie obklopovala vodná priekopa. Tá v novoveku stratila svoje opodstatnenie a v 18. storočí nad ňou vybudovali most, aby cez Michalskú bránu zabezpečili stály prístup do mesta.

 

Pravda, a predsa lož

Reč bude tentoraz o dvoch sochách umiestnených v polovici mosta – o soche archanjela Michala a o soche sv. Jána Nepomuckého –, konkrétne o nápisoch na ich podstavcoch. A ešte konkrétnejšie: o pôvodných nápisoch pod kamennými tabuľami prilepenými na podstavcoch, ktoré momentálne nie sú voľným okom viditeľné. Môžu si ich vybaviť nanajvýš Bratislavčania, ktorí si pamätajú pôvodné nápisy v maďarčine, alebo tí, čo si ich vyhľadali na starých pohľadniciach. Na dnešných kamenných tabuliach, ktorých farba a spôsob vyhotovenia na prvý pohľad prezrádzajú, že netvoria súčasť pôvodných podstavcov, je uvedený slovenský text: „UMIESTNIL BRATISLAVSKÝ OKRÁŠĽOVACÍ SPOLOK 1898“.

06

Fotografia zachytáva kamennú tabuľu prilepenú na podstavec.

Kto má aký-tak historický prehľad, tomu zrejme hneď napadne, že nápis v takejto podobe nemôže v žiadnom prípade pochádzať z roku 1898. Na verejné priestranstvá v Prešporku sa totiž v tom čase slovenské texty príliš nevytesávali a okrem toho sa mesto v tom čase po slovensky nevolalo Bratislava, ale Prešporok.

Móda okrášľovania

Ale začnime otázkou, komu mohlo v roku 1898 napadnúť, aby sa v Prešporku renovovali verejné sochy a umiestňovali sa na ne pamätné tabule? Nech to znie akokoľvek čudne, na prelome 19. a 20. storočia nebolo okrášľovanie miest koníčkom nudiacich sa občanov, ale centrálne riadenou povinnosťou. Dôvodom boli miléniové oslavy príchodu starých Maďarov do Karpatskej kotliny (predpokladaný dátum, z ktorého vychádzali, bol rok 896).

45

Po celej krajine sa konali veľkolepé oslavy a solventnejšie mestá sa snažili postaviť na počesť významného jubilea dôstojné pamätníky. (Najväčšou investíciou v Prešporku bolo Fadruszovo súsošie Márie Terézie na Námestí Korunovačného pahorka, ktoré v roku 1921 zničili. A môžeme spomenúť aj devínsky stĺp, ktorý tiež neprežil rok 1921.) Príznačné bolo, že aktivitu vyvíjali aj samotní občania a snažili sa skrášliť svoje okolie, zanedbanejšie verejné priestranstvá.

01_kicsi

Michalský most so železným zábradlím a s pôvodným nápisom okolo roku 1900.

Aj majiteľom domov mestská rada nariadila dbať na čistotu domov a ulíc. Okrášľujúci spolok v Prešporku sa tiež snažil využiť každú príležitosť a chopiť sa iniciatívy, alebo podporiť iniciatívy iných. Z publikácie Mártona Győrika, ktorá vyšla v roku 1918 a približuje činnosť spolku, sa dozvedáme aj to, kto každý sa činil pri obnove Michalského mosta. „My, starší, si ešte pamätáme, aká škaredá a úzka ulica viedla cez most a pomedzi staré múry k Michalskej bráne,“ píše Győrik. Vďaka patrí najmä členom výboru Ferdinandovi Gervayovi, Jozefovi Palugyayovi, Sigmundovi Reidnerovi a Gustávovi Slubekovi; spolok so súhlasom Idy Schmidtovej, vdovy po Félixovi Pisztórym, zbúral pôvodný most a v roku 1898 dal za 4 400 korún vybudovať dnešné zábradlia.

02

Podarilo sa nám nazoomovať nápis v maďarskom jazyku.

V ich strede – po pravej aj ľavej strane mosta – umiestnili podstavce so sochami archanjela Michala a sv. Jána Nepomuckého. A do oboch podstavcov dali vytesať nápis: Helyreállította a Pozsony városi szépítő egylet 1898 (Obnovil Mesto okrášľujúci spolok v Prešporku 1898 – pozn. prekl.). Lebo aj on ho dal iba zrenovovať. Pôvodné sochy pochádzajú z roku 1720 – rovnako ako pôvodný most.

Nové sochy, nový nápis

Ale s ďalšou obnovou už nečakali ani sto rokov a pustili sa do nej v 1. polovici 80. rokov minulého storočia. Repliky oboch sôch vytvoril v roku 1984 Ladislav Chamuti a na stĺpy sa dostali iba kópie. V roku 2008 nočná víchrica vyvrátila strom a ten úplne zdemoloval sochu archanjela Michala, ktorú na náklady mesta opäť zrekonštruovali.

57

Socha archanjela Michala v 80. rokoch 20. storočia.

Vráťme sa však ešte do 80. rokov 20. storočia! Vtedy došlo k zmene, ktorá je kľúčovou témou nášho príspevku a v roku 1992 na ňu v článku denníka Új Szó upozornil aj herec a režisér Géza Galán, ktorý zomrel v roku 2012. „Len pred pár rokmi nalepil istý snaživý ,ochranca pamiatok‘ priamo pred mojimi očami na podstavce dvoch sôch na mostíku nad vodnou priekopou nové kamenné tabule, čím pekne prekryl pôvodný nápis: ,ÁLLÍTTATTA A POZSONYI VÁROSSZÉPÍTŐ EGYLET 1898‘ (nápis ani on presne necituje – pozn. redaktora). Ten bol čitateľný takmer sto rokov. A litera novej kamennej tabule: ,POSTAVIL BRATISLAVSKÝ OKRÁŠĽOVACÍ SPOLOK 1898.‘ Takto to znie hneď inak! Chybičkou krásy je, že ,Bratislavský okrášľovací spolok‘ neexistoval, naproti tomu existoval – nech si čitateľ vychutná význam tohto slovného spojenia – ,mesto okrášľujúci spolok‘. A ešte k tomu v Prešporku! Ktorý jedinou kamennou tabuľou zrušili. Na to sa materiál aj pracovná sila našli. Ale napr. perohryz, ktorý by na to kriticky upozornil, sa už nenašiel žiadny?! Alebo si to nikto ani nevšimol?“

56

Michalský most v 80. rokoch 20. storočia.

Z článku sa dozvieme aj to, že výmena nápisov, presnejšie ich prekrytie, sa udialo bez zvláštnych ceremónií niekedy v polovici 80. rokov 20. storočia (ak niekto z našich čitateľov pozná presnejší dátum, budeme radi, ak sa oň s nami podelí). Keďže vypuklé kovové rámy lemujúce text existujú dodnes, pravdepodobne ich na nové tabule presunuli z pôvodného miesta.

Existuje riešenie?

Okrem toho, že doposiaľ napísané obohacuje zbierku príbehov o verejných priestranstvách Bratislavy o ďalšie anekdoty, vynára sa aj otázka, čo sa v takejto situácii dá robiť. Nechať to tak, pričom oku historika je hneď jasné, že slovenský text s datáciou 1898 je zavádzajúci, falošný? Vrátiť všetko do pôvodného stavu (aspoň na jednom podstavci, keďže inovovaný nápis je na podstavcoch oboch sôch)? A v akom stave dnes môže byť vytesaný text pod tabuľami? Alebo vymeniť súčasné tabule za viacjazyčné? Ale ani tie už nebudú pôvodné.

07

Michalský most v súčasnosti.

Ak by sme chceli všetko uviesť do pôvodného stavu, nastal by problém, že maďarskému textu by väčšina súčasných obyvateľov mesta nerozumela. Hoci prevažná časť domácich zvedavcov nerozumie ani stredovekým latinským nápisom v kostoloch či iných stredovekých budovách, a napriek tomu sa nesťažuje, pretože ich vníma ako dobové dokumenty. No pri tejto logike môžeme aj súčasné slovenské tabule považovať za dobové dokumenty, keďže odzrkadľujú hodnotový systém svojej doby – rovnako ako maďarské nápisy pod nimi. S akým riešením by sa dokázali stotožniť všetci?

István Veres

Fotografie: Braňo Bibel

Podporili nás

Don`t copy text!