V auguste uplynulo presne 100 rokov odvtedy, čo rukou zákerného vraha zahynula známa postava prešporského kultúrneho i cirkevného života, páter Felicián Jozef Môcik.

Rodák z Banskej Štiavnice už v mladosti vstúpil do františkánskej rehole, kde ho v roku 1893 vysvätili za kňaza. Po zastávkach v Malackách a Budapešti sa napokon usadil v Prešporku; tu rozvíjal aj svoje umelecké nadanie. Popri záujme o maľbu ho fascinovala najmä hudba. Bol zručný organista a ako taký podchytil a usmernil talent nášho rodáka, neskoršieho svetoznámeho skladateľa Franza Schmidta. Začiatkom 20. storočia u nás, v Prešporku, založil chlapčenský spevácky zbor, z ktorého sa zakrátko stal najlepší spevokol svojho druhu v Uhorsku, konkurujúc aj slávnym Viedenským speváčikom. Vďaka svojej vysokej úrovni dokonca koncertoval v rímskej Bazilike sv. Petra pred samotným pápežom Piom X., ktorého nadchol tak, že jeho výkon označil za lepší od Zboru Sixtínskej kaplnky. Aj bývalý Feliciánov žiak Franz Schmidt už po nadobudnutí svetového uznania prichádzal do Prešporka dobročinne koncertovať s týmto spevokolom, aby sa tak odvďačil svojmu veľkému učiteľovi. Hviezda pátra Feliciána žiarivo svietila, keď sa stal na odporúčanie františkánskeho kláštora dvorným kňazom (Hauspriest) a vychovávateľom detí arcivojvodu Friedricha. Za týmto účelom sa aj presťahoval do bytu v areáli Grassalkovichovho paláca (nie je bez zaujímavosti, že v tom istom období v paláci pôsobil ako učiteľ hudby i klavirista Charles Foerster, o ktorého živote sme informovali v predchádzajúcich číslach).

03

Páter Felicián so svojím spevokolom. Zdroj: Archív Hudobného múzea SNM. 

Až prišiel osudný 16. august 1917... V ten deň o siedmej hodine ráno sa Felicián blížil od Poštového paláca k Uršulínskemu kostolu, aby v ňom slúžil omšu. Uršulínska ulica bola ľudoprázdna, len pred vchodom do kostola postával bývalý staviteľ organov Anton Schönhofer st. Ktovie, či si Felicián uvedomoval hroziace nebezpečenstvo, veď s týmto 67-ročným dôchodcom mal dlhoročné spory. Schönhofer k nemu pristúpil a uštedril mu tri rany palicou, ktoré Môcik – známy svojou dobrou fyzickou kondíciou – inštinktívne odrazil. To Schönhofera rozzúrilo natoľko, že z palice vysunul dýku (Stilletstock) a bodol Feliciána do brucha. Čepeľ prenikla pomedzi štvrté a piate rebro 10 cm hlboko do brušnej dutiny, prerezala tepnu a poškodila pečeň. Všetko to s hrôzou sledovala okoloidúca žena, ponáhľajúca sa na blízky trh, ktorá duchaprítomne alarmovala neďaleko stojaceho vojaka, ten však len ľahostajne mykol plecami. Zakrvácaný Felicián sa odtackal do sakristie kostola, kde oznámil: Dnes nemôžem slúžiť omšu – prosím, rýchlo doktora! – ten Schönhofer ma bodol.“ Odtiaľ sa ešte zvládol popri Poštovom paláci dostať do nemocnice milosrdných bratov, kde mu pomocný lekár, brat Benedikt Mihálik, poskytol prvú pomoc. O pol deviatej ho od milosrdných previezli na chirurgické oddelenie štátnej nemocnice (dnes Mickiewiczova ulica), aby ho operoval tím doktora Ludwiga Bakaya, ktorému sa podarilo odstrániť krv z brušnej dutiny a stabilizovať pacienta.

00

Uršulínska ulica začiatkom 20. storočia. Tu sa v roku 1917 odohrala vražda pátra Feliciána.

Anton Schönhofer st. sa svojím činom netajil: o dve a pol hodiny sa zastavil na polícii, aby sa informoval, či už bolo na neho podané trestné oznámenie. Keďže detektív Stefan Hunkovics ešte o ničom nevedel, odobral sa domov, častujúc Feliciána tými najškaredšími prívlastkami. Už o pár minút bolo všetko inak – lekári upovedomili políciu a tá sa vybrala za Schönhoferom do jeho bytu na Pálffyho ulici 5 (dnes Vazovova). Býval v ňom sám, odlúčený od rodiny; odtiaľ dochádzal do neďalekej kefovej továrne bratov Grünebergovcov, kde si na dôchodku privyrábal. Schönhofer neskrýval nič – počas domovej prehliadky sa našla krvavá dýka, navyše sa ku skutku bez okolkov priznal. Vo výpovedi uviedol, že páter mal kedysi pletky s jeho dcérou, čím poškvrnil česť jeho rodiny (čo sa nepotvrdilo) a spôsobil mu tak ujmu v podnikaní s organmi. Okrem toho mu vraj Felicián vyhotovil zlý posudok na organ pre Modrý kostolík (toto tvrdenie sa mi však z dobových prameňov nepodarilo doložiť, pozn. JV). Na povrch vyplával aj ich spor spred 21 rokov, keď Schönhofer vynadal jednému kňazovi, priateľovi pátra Feliciána a ten ho za to pokarhal. Špekulovalo sa, že vrah trpel duševnou chorobou, azda schizofréniou.

01

Páter Felicián. Linoryt Alojza Rigeleho. Zdroj: Slovenská národná galéria, zdroj: https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:SNG.G_12662

Aj keď doktori odviedli skvelú prácu, páter Felicián nakoniec zraneniam podľahol. Dňa 18. augusta o pol desiatej ráno sa ho na lôžku zmocnila srdcová slabosť a desať minút pred pol druhou vydýchol naposledy. Pochovali ho za hojnej účasti šokovanej verejnosti na Ondrejskom cintoríne, kde má dodnes hrob. Ani Schönhofer ho o dlhý čas neprežil. Zomrel 4. januára 1918 v budapeštianskej väzenskej nemocnici, kam ho previezli po tom, ako sa mu vo väznici rapídne zhoršil zdravotný stav.

333

Pamätná tabuľa pátra Feliciána

Bodku za týmito tragickými udalosťami dalo odhalenie pamätnej tabule pátrovi Feliciánovi v uršulínskom kostole 6. mája 1923 na podnet jeho ctiteľov, priateľov a žiakov, pričom sochár Alojz Rigele ju zhotovil z kusov rozbitého pomníka Márie Terézie. Mramorová tabuľa v kostolnom múre je dodnes mementom toho, ako ľahko a rýchlo sa môže životný osud zvrtnúť. 

Ján Vyhnánek