Keď sa mi pred rokom dostala do ruky priekopnícka kniha Vily nad hradom autorského tandemu Berka – Bahna, s pôžitkom som sa do nej začítal a nechal pred sebou defilovať osudy všetkých tých zaujímavých obyvateľov tohto príbehmi nabitého kúska územia. Málokto si uvedomuje, koľko hodnotných stavieb (či už z historického alebo architektonického hľadiska) sa v kopcoch nad mestom nachádza. Jedným z takýchto objektov je aj Vila MUDr. Eugena Lesného z roku 1933 na Mošovského 5. Ide o cenné dielo architekta Christiana Ludwiga, ktorý sa onedlho preslávil ako spolutvorca prvého bratislavského „mrakodrapu“ – Manderláku. Už menej sa vie o osobe, pre ktorú tento funkcionalistický dom naprojektoval.

lesný001 

Eugen Lesný. Zdroj: Archív Pavla Lesného

Často premýšľam o tom, prečo na niektoré – vo svojej dobe významné – osobnosti história postupne zabúda, kým iné ostávajú v živej pamäti. Či ide o dielo náhody, alebo nejakého tajomného modelu zákonitosti. Tak alebo onak, stavebníkom vily bol dnes už takmer zabudnutý doktor Eugen Lesný, priekopník a spoluzakladateľ röntgenológie v Bratislave i na Slovensku. Spolu s takými kapacitami ako Ľudovít Valach, Hugo Vernár či Žigmund Križan kládol u nás základy tohto náročného a rizikového medicínskeho odboru. Jeho úspechy sú o to cennejšie, že pochádzal z chudobnej rodiny a všetko svoje vzdelanie a erudíciu dosiahol vlastnou svedomitou a húževnatou prácou. Narodil sa 30. septembra 1899 na Obchodnej (vtedy Schöndorfskej) ulici do rodiny robotníka. Ľudovú základnú školu i gymnázium vychodil u nás v Bratislave, vtedajšom Prešporku, a keďže ho to ťahalo k medicíne, jej štúdium začal v roku 1917 v Budapešti, neskôr v ňom pokračoval v Bratislave a Prahe; promovaný bol 3. februára 1923 vo svojom rodisku. 

13

Obchodná ulica okolo roku 1905. 

Potom začal praxovať ako sekundárny lekár na chirurgickom oddelení evanjelickej nemocnice na Palisádach, pričom sa rozhodoval, ktorému odvetviu medicíny zasvätí svoj život. Koncom roku 1929 mal jasno: získala si ho röntgenológia ako odbor nepreskúmaný, zato príťažlivý svojou komplikovanosťou a rozvíjajúcou možnosťou diagnostiky a terapie. Preto nasledujúce dva roky absolvoval špecializačné štúdium u takých osobností, ako boli Guido Holzknecht vo Viedni, Ferdinand Sauerbruch v Berlíne či Hans Holfelder vo Frankfurte nad Mohanom. Keď sa v auguste 1931 vrátil do Bratislavy, ihneď sa mu naskytla možnosť rozvinúť svoje vedomosti: ako vedúceho röntgenológa ho angažovala nová, ani nie dva mesiace fungujúca Židovská nemocnica na Šulekovej ulici.

10

Židovská nemocnica na Šulekovej ulici, ktorú postavili v roku 1931. Zdroj: pammap.sk

Darilo sa mu v pracovnom i osobnom živote, veď sa oženil s rádiologickou laborantkou Violou Rosenbergerovou, dal si postaviť v lukratívnej štvrti spomínanú vilu a v roku 1934 sa mu v nej narodil syn Peter. Popritom sa realizoval aj na poli rádiológie a výsledky svojho bádania publikoval v dobových odborných časopisoch. Nadčasové boli najmä jeho práce o rádioterapii kožného karcinómu. Svoje – naše – mesto mal rád: vo voľnom čase sa zašiel okúpať na lido alebo sa len tak poprechádzať po dunajskom nábreží a Sade Janka Kráľa. Zavše si spravil výlet na Železnú studničku, spojac ho s člnkovaním na tamojších rybníkoch. Rád čítal knihy o histórii Bratislavy a medicíny. Čas trávieval aj u chirurga Gustáva Szamáka (u ktorého pracoval po skončení štúdia), ktorý mal vilu trochu nižšie na Partizánskej ulici. Pokojné životné obdobie skončilo i pre neho so vznikom Slovenského štátu a vypuknutím druhej svetovej vojny. Kvôli diskriminačným zákonom musel v roku 1942 opustiť svoje pracovisko, no podarilo sa mu zamestnať v Onkologickom ústave Nemocnice sv. Alžbety.

08

Titulný list článku E. Lesného o röntgenoterapii kožného karcinómu v časopise Therapia.

Od septembra 1944 však už nesmel pracovať ani tam a bol nútený sa ukrývať. Po skončení vojny začal novú etapu svojho života. Podarilo sa mu získať naspäť svoju vilu, v roku 1946 sa mu narodil mladší syn Pavol a zamestnal sa ako vedúci rtg oddelenia na Ortopedickej klinike LFUK na Hlbokej ulici. Tam si získal veľké uznanie spolupracovníkov, keď sa aktívne zúčastňoval na výskumných prácach a zabezpečoval aj röntgenologickú činnosť pre pacientov II. Internej a Urologickej kliniky, ktoré sa nachádzali v budove spolu s Ortopedickou klinikou. Od roku 1955 pôsobil 18 rokov ako primár Centrálneho röntgenového oddelenia Nemocnice s poliklinikou na Bezručovej 5. No ani v tomto životnom období mu nemilosrdný osud nedoprial oddych: dlhé roky sa staral o svojho prvorodeného Petra, u ktorého sa prejavila závažná srdcová chyba. Nepomohli ani liečebné pobyty na Sliači, ani špeciálna kardiologická starostlivosť, v roku 1960 ho pochoval v Slávičom údolí. Napriek týmto životným skúškam bol známy svojou prívetivosťou, tak na neho spomínal napr. jeho kolega dr. Vladimír Makovický: „Obdivovali sme jeho húževnatosť, skromnosť, optimizmus, svedomitosť, starostlivosť o okolie a najmä jeho teplý ľudský vzťah k svojej rodine, pacientom a spolupracovníkom, čím si ich vedel trvalo získavať.“

05004

Eugen Lesný s manželkou Violou na terase detskej cukrárne na Hviezdoslavovom námestí. Zdroj: Archív Pavla Lesného

Eugen Lesný zomrel 13. októbra 1973 na onkologické ochorenie. Leží v sekore 7 Cintorína Slávičie údolie vedľa svojho syna a manželky. A vo vile na Mošovského ulici dodnes žije rodina jeho mladšieho syna Pavla, ktorý kráča v otcových stupajach po profesijnej i ľudskej stránke.

Ján Vyhnánek