V historickom centre Bratislavy si môžu záujemcovia v letných mesiacoch pozrieť viacero aktuálnych výstav. Expozície, ktoré v tomto príspevku predstavíme, síce približujú tri zaujímavé tematické okruhy a návštevníci vďaka nim detailnejšie spoznajú dejiny mesta, avšak prístup, ktorý si ich autori zvolili, môžeme považovať za viac či menej zastaraný. 

56

Dnes už máme k dispozícii také neskutočne zaujímavé technické a koncepčné riešenia, ktoré prirodzene menia – po vizuálnej, technickej i obsahovej stránke – nielen náš každodenný život, ale aktívne prenikajú aj do výstavných priestorov. I turistami či miestnymi povinne absolvovaná návšteva múzea alebo galérie by sa tak mohla stať udalosťou nabitou rôznorodými zážitkami.  

 

Storočie Feiglerovcov – výstava podľa knihy

V minulom roku sa na slovenskom knižnom trhu objavila monografia, aká tu doteraz chýbala. Jej autori približujú slávnu architektonicko-staviteľskú dynastiu Feiglerovcov, ktorej členovia sú bezprostredne spätí s takými kľúčovými bratislavskými architektonickými skvostmi, ako zbúraná ortodoxná synagóga, historická budova hlavnej železničnej stanice a štátnej nemocnice či kaštieľ v Rusovciach. 

01

Je pravdepodobné, že autori knihy – historici architektúry Jana Pohaničová a Peter Buday – vypracovali koncepciu výstavy, ktorá je na prízemí Starej radnice sprístupnená do 20. augusta 2017, na základe vlastných výskumov publikovaných aj v spomínanej knihe. Východiskový materiál bannerovej výstavy, ktorý bol prezentovaný už aj v zahraničí, navyše dopĺňajú fotografie, rôzne vyobrazenia, dokumenty a umelecké diela zo zbierok mesta. 

03

Tematické okruhy sú spracované na vysokej odbornej úrovni, pričom kvalitu expozície neznižuje ani korektné grafické spracovanie a priestorové usporiadanie, no predsa je škoda, že komplexný výstavný materiál nemohol nájsť ešte výraznejšie uplatnenie a že sa práve v prípade architektonickej výstavy nepodarilo naplno využiť ponúkané priestorové možnosti. 

02

K dispozícii máme množstvo textových plôch, ale musíme sa, žiaľ, túlať aj medzi fotografiami bez sprievodných textov. Pri vitrínach s autentickými materiálmi už nachádzame aj vysvetlivky a k vybraným stranám v poznámkových blokoch prináleží aj obrazovka, vďaka ktorej sa môžeme oboznámiť s ich obsahom.

Na jednom mieste sú sústredené texty/príbehy, fotografie, rôzne predmety, makety. Mohli by sme povedať, že sú vytvorené všetky predpoklady na sformulovanie unikátneho kontextu. Avšak namiesto toho si kladieme otázku, či by radšej nebolo lepšie prelistovať a prečítať si vynikajúcu knihu Jany Pohaničovej a Petra Budaya Storočie Feiglerovcov v pohodlí domova.

 

Batka a Hummel Music Shop

V tomto roku si pripomíname sté výročie úmrtia mestského archivára Jána Batku (1845 – 1917), ktorý bol kľúčovou osobnosťou spoločenského a kultúrneho života Bratislavy na prelome 19. a 20. storočia a udržiaval osobné kontakty s významnými predstaviteľmi svojej doby, napr. s Franzom Lisztom, Jánom Fadruszom či s Bélom Bartókom. Pri príležitosti tohto výročia pripravuje Múzeum mesta Bratislavy viacero podujatí. 

06

Životným osudom Jána Batku sa venuje aj komorne ladená výstava v predajni s hudobninami (Hummel Music Shop) na Klobučníckej ulici. Len v Archíve mesta Bratislavy sa nachádza asi dvadsaťtisíc strán Batkových súkromných spisov, pričom v zbierkach bratislavských múzeí a galérií sú uchovávané ďalšie dokumenty, umelecké predmety a výtvarné diela či hodnotné exponáty z pozostalosti. 

05

Vďaka obmedzenej výstavnej ploche stáli autori pri spracovaní jednotlivých tematických celkov pred neľahkou úlohou. Výsledkom sú informačne nabité, no preplnené panely aj rôzne exponáty, spomienkové predmety uložené pod sklom. Žiaľ, práve stiesnené priestory spôsobujú, že naša pozornosť je atakovaná nielen inak kvalitným a obsažným výstavným materiálom, ale aj predávaným tovarom, čo pôsobí rušivo.

04

V takomto prípade by bolo vhodnejšie zvoliť výstavnú koncepciu, ktorá by takéto rušivé momenty eliminovala, resp. ich využila vo svoj prospech, hoci aj vytváraním humorných, kontrastných spojení, zámerným umiestňovaním konkrétneho produktu vedľa vystavovaného exponátu atď.

Nehovoriac o tom, že vzťah Hummela a Batku je hlavnou témou výstavy, napriek tomu ponúkanú príležitosť nikto nevyužil. A ak je pre autorov výstavy prijateľné prezentovať výstavný materiál iba oddelene, bolo by užitočnejšie siahnuť po virtuálnych prostriedkoch alebo využiť vizuálne zreteľnejší znakový systém, aby sa kvantá predmetov a informácií dvojakého charakteru mohli skutočne osamostatniť. 

 

Mária Terézia – forma proti obsahu

Dielo (1897) Jána Fadrusza, ktoré bolo považované za „skvost dunajského nábrežia“, zničili českí legionári v roku 1921. Príbeh súsošia Márie Terézie patrí medzi populárne témy súčasnej Bratislavy, ktorý by mohol byť atraktívny aj pre turistov. Od výstavy Bratislavského okrášľovacieho spolku sme preto veľa očakávali. 

15

Textový a obrazový materiál panelovej výstavy v priestoroch galérie Archa na prízemí Primaciálneho paláca veľmi precízne a na vysokej odbornej úrovni zostavil známy miestny historik a súkromný zberateľ Július Cmorej. Výstava návštevníkom približuje aj doteraz nepublikované unikátne vyobrazenia a dokumenty, ktoré sa v takomto rozsahu verejne sprístupňujú po prvý raz. Dobrou správou tiež je, že z výstavného materiálu sa pripravuje aj knižná publikácia. 

11

Výstavné panely sú pomerne preplnené, kvalita a veľkosť digitalizovaných historických vyobrazení je síce vyhovujúca, ale ich usporiadanie je priam tragické. Autori výstavy vôbec nerátali s limitmi výstavného priestoru. Časť panelov je umiestnená nízko, pod zorným uhlom návštevníka, alebo sú jednoducho opreté o zem, pretože sa nezmestili pod klenbu. Máme pocit, akoby sme sa ocitli uprostred ešte prebiehajúceho procesu inštalačných prác alebo akoby bol obsah exteriérovej výstavy rýchlo nahádzaný dovnútra pred blížiacou sa búrkou.

13

12

Z výstavného projektu takéhoto významu mohli organizátori vyťažiť oveľa viac. Zvlášť, keď je prezentovaný priamo v historickom centre mesta. Inak tmavý priestor plný zákutí jednoznačne volá po koncepcii šitej na mieru.

Moderná, interaktívna, hoci aj multimediálna výstava by priemerného návštevníka oslovila zrejme viac, ale medzi bratislavskými turistami by usporiadatelia zožali väčší úspech aj s menej modernou, no aspoň bezchybnou panelovou expozíciou.

Réka Szabó, Sándor Papp ml.

Fotografie: Braňo Bibel