Dvojjazyčná interaktívna výstava o dejinách Bratislavy – nielen pre Bratislavčanov

Správy
17. septembra 2014

Včera (16. septembra 2014) otvorili v knižnici Maďarského inštitútu v Bratislave dvojjazyčnú výstavu s názvom HALÓ, PREŠPOROK! Dejiny Bratislavy maďarskými očami/HALLÓ, POZSONY! Pozsony története magyar szemmel. Organizátorom projektu je OZ Bratislavské rožky, autormi (a zároveň realizátormi) nápadu sú Sándor Papp ml., Réka Szabó a Csaba Molnár.

reklam_filmhp_hu_sk2

Na vernisáži výstavy sa prítomným prihovoril archivár, historik a vedecký pracovník Katedry archívnictva a pomocných vied historických FF UK v Bratislave Ján Valo, ktorý sa poďakoval Bratislavským rožkom za to, že sa aj prostredníctvom tejto výstavy snažia popularizovať multikultúrne, mnohonárodnostné a viacjazyčné tradície Bratislavy. A dodal, že hoci sa o archivároch a pracovníkoch múzeí hovorí, že svoje poklady najradšej zamykajú do šuplíkov a neradi ich ukazujú iným, pre túto výstavu to určite neplatí, keďže návštevníkom je prístupná každá zásuvka, po otvorení ktorej môžu objaviť ďalší úlomok z mozaiky bratislavských dejín.

img_6998%20(1280x853)

Jedna z organizátoriek výstavy Réka Szabó charakterizovala výstavu v priestoroch knižnice nasledovne: „Naším cieľom bolo, aby sme prostredníctvom najrozmanitejších mediálnych nástrojov ukázali čo najviac z dejín mesta. Preto sme použili rôzne dvojjazyčné audiovizuálne prostriedky, no snažili sme zachovať aj elementárnu funkciu a význam knihy. Boli by sme radi, keby spoznali maďarskú podobu Bratislavy tí, ktorí ju nepoznajú, no zároveň aby sa detailnejšie zoznámili s jej mnohorakými podobami návštevníci, ktorým je známa len jej maďarská tvár.“

img_7032%20(1280x853)

Druhý organizátor výstavy Sándor Papp ml. prezradil, že výstava prostredníctvom multimediálnych výstavných prostriedkov prepožičiava knižničným priestorom nový rozmer. „Boli by sme radi, keby si Slováci, ktorí v meste žijú, ale aj turisti, ktorí Bratislavu navštívia, vytvorili obraz o jej mnohonárodnostných dejinách v rámci historického Uhorska, kde zohrávala aktívnu úlohu aj miestna maďarská komunita,“ dodal.

img_7052%20(1280x853)

Expozícia pozostáva z piatich tematických celkov, ktoré atypickým spôsobom prezentujú dejiny bývalého hlavného mesta Uhorského kráľovstva. Ide o päť krátkych filmov, v ktorých dejinami mesta zábavným, miestami interaktívnym spôsobom sprevádza populárny herec Ludwig Bagin, pričom jeho prednášku ilustrujú dobové rytiny, pohľadnice, fotografie, filmové záznamy, ale aj vtipné animácie v duchu Monty Python. Krátke filmy, režírované Csabom Molnárom, ktoré bežia na samostatných LCD monitoroch, vdychujú život takým lokálnym príbehom, žánrovo príbuzným povestiam, anekdotám, mestským legendám, ktoré tu zanechali viac či menej vizuálnych odkazov. Príbehy si môžeme vypočuť z telefónnych slúchadiel v retro štýle, a to v dvoch jazykoch: v slovenčine a maďarčine.

Okrem ťažiskových krátkych filmov láka výstava aj poriadnou dávkou extra zážitkov. Je tu zriadený čitateľský kútik, kde si môže návštevník v autentickom kresle pohodlne listovať v najdôležitejšej prešporskej tlači – Maďarským spravodajcom (Magyar Hírmondó) z 18. storočia počnúc, Západomaďarským spravodajcom (Nyugatmagyarországi Híradó) z prelomu storočí končiac.

3

A môže sa stať, že kým pokojne čítame, zrazu sa ozve pozlátený drevený rám na fotografie a pri nás sa objaví už dobre známy sprievodca Bagin, ktorý nás tentoraz zabaví rozprávaním o bohatých dejinách prešporskej tlače. A medzitým nám z „trúby“ starého gramofónu znejú najslávnejšie skladby hudobných skladateľov, ktorí boli nejakým spôsobom spätí s Bratislavou. Na policiach a vo vitrínach si môžu záujemcovia pozrieť predmety každodennej potreby, obrazové a písomné pamiatky najmä z obdobia dualizmu a medzivojnového obdobia, ale v zásuvkovej skrini pod jedným z monitorov možno objaviť aj iné všakovaké drobné „poklady“, hodnotné úlomky z mozaiky bratislavských dejín. Najzaujímavejším kúskom vystaveného obrazového materiálnu je určite tajne vytvorená séria fotografií z roku 1921, približujúca búranie súsošia Márie Terézie, ktorá sa do vlastníctva Bratislavských rožkov dostala z rodinnej pozostalosti Moniky Schweighoferovej.

mt

A komu by to náhodou nestačilo, môže sa započúvať do audioknihy – ilustrovaného sprievodcu po Prešporku Emila Kumlika z roku 1907, resp. si sadnúť k počítaču a vyhľadávať v trojjazyčnej Ortvayovej databáze, ktorú priaznivci Bratislavských rožkov už dobre poznajú, a ktorá obsahuje pôvodné maďarské, slovenské a nemecké názvy niekdajších a terajších ulíc, a námestí, ako aj významnejších budov v Bratislave, resp. ich krátku históriu.

ortvayho%20banner

Kto chce zábavným spôsobom spoznať dejiny Bratislavy a obohatiť sa o zážitok zo vskutku nápaditého a kvalitného výstavného projektu, nech čo najskôr zamieri do Maďarského inštitútu v Bratislave (Palisády 54). Oplatí sa!

Krisztián Kacsinecz

Fotografie: László Pálmai

Podporili nás

Don`t copy text!