Pri príležitosti stého výročia úmrtia Jána Batku si život a dielo tohto prešporského archivára, miestneho historika, hudobného kritika a podporovateľa umenia pripomíname priekopníckou dvojjazyčnou (maďarsko-slovenskou) pop up výstavou.

Na otvorení dočasnej exteriérovej výstavy, ktorú sme sprístupnili v stredu 6. septembra 2017 na Rudnayovom námestí (kedysi Dómske námestie) v Bratislave, sa zúčastnilo početné publikum. S príhovormi vystúpili splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky, námestníčka primátora mesta Bratislavy Iveta Plšeková, starosta mestskej časti Bratislava-Staré Mesto Radoslav Števčík a podpredseda OZ Bratislavské rožky a kurátor výstavy Ján Vyhnánek.

07

Otvorenie výstavy moderoval podpredseda OZ Bratislavské rožky Árpád Korpás.

László Bukovszky zdôraznil Batkovu integračnú, jednotiacu úlohu. Ako ďalej uviedol, historické osobnosti môže každý národ strednej Európy vnímať odlišnou optikou, pričom sa, žiaľ, neraz potvrdzuje ono známe: „Môj hrdina je tvoj nepriateľ.“ Neplatí to však o Jánovi Batkovi, na ktorého môže byť právom hrdý každý obyvateľ multikultúrnej a multietnickej Bratislavy, veď málokto vykonal pre svoje mesto toľko ako on.

02

László Bukovszky 

Po splnomocnencovi vlády sa ujala slova Iveta Plšeková, ktorá ocenila iniciatívu OZ Bratislavské rožky. Ako ďalej dodala, dejiny Bratislavy možno najdôkladnejšie spoznať cez životné cesty jej významných rodákov – a aj v tom spočíva význam takýchto projektov. Zároveň spomenula aj ďalšiu dočasnú výstavu venovanú Jánovi Batkovi, ktorá je inštalovaná v Múzeu Johanna Nepomuka Hummela. 

01

Iveta Plšeková 

Podľa Radoslava Števčíka, ktorý vyzdvihol zásluhy Jána Batku, je hanbou, že takáto významná osobnosť vôbec mohla upadnúť do zabudnutia. Je preto najvyšší čas, aby sa vedenie mesta a samospráva postarali o nápravu. V súvislosti s faktom, že na mieste aktuálnej pop up výstavy nejaký čas stála Batkova busta z dielne sochára Alojza Rigeleho, pripomenul, že archivár a organizátor kultúrneho života v meste by si zaslúžil sochu v historickej budove Slovenského národného divadla (niekdajšieho mestského divadla), v mestskej knižnici aj v mestskom archíve – mal totiž leví podiel na vzniku a rozvoji všetkých troch inštitúcií. 

03

Radoslav Števčík 

Ako Ján Vyhnánek na margo daždivého počasia podotkol, z dobových článkov v novinách vieme, že pršalo aj 26. októbra 1918, keď na tomto mieste odhalili bustu Jána Batku, no námestie sa zaplnilo do posledného miesta, čo svedčí o veľkej dobovej popularite tohto prešporského archivára. „Niet divu, veď s trochou zveličenia môžeme vyhlásiť, že za všetko dobré, čo sa v meste na prelome 19. a 20. storočia udialo, vďačíme práve Batkovi,“ pripomenul podpredseda OZ Bratislavské rožky.

Tým, že do mesta prilákal najväčších hudobných skladateľov svojej doby – Liszta, Rubinštejna a ďalších –, povýšil ho na skutočné kultúrne centrum; okrem toho sa stal mecenášom mladých talentov (napr. Jána Fadrusza alebo Bélu Bartóka), pričom vynakladal nemalé úsilie aj na ochranu umeleckých pamiatok. Napriek tomu v Starom Meste nenájdeme jedinú pamätnú tabuľu či ulicu s jeho menom. Aj v tom spočíva dôležitosť tejto výstavy. Za jej organizačnú prípravu sa Ján Vyhnánek poďakoval koordinátorom projektu Eve Bolemant a Sándorovi Pappovi ml. a autorke vizuálu výstavy Réke Szabó.

04

Ján Vyhnánek 

Koordinátor výstavy Sándor Papp ml. pripomenul, že OZ Bratislavské rožky už dávno plánovalo popularizovať dejiny mesta nielen publikáciami či populárno-náučnými článkami na svojej webovej stránke, ale aj takýmito dočasnými exteriérovými výstavami. Dodal, že pop up výstavy kladú dôraz najmä na vizualizáciu, vďaka čomu dokážu ľahšie osloviť aj mladšie vekové skupiny, resp. tých, ktorí múzeá navštevujú len sporadicky. „Ich veľkou výhodou je, že dokážu obsah sprítomniť na mieste, s ktorým je výstavný materiál bezprostredne spätý. A tak padla voľba na Rudnayovo námestie, kde istý čas stála busta Jána Batku, ktorá sa dnes nachádza v depozitári Galérie mesta Bratislavy. Batkovu celoživotnú cestu i zásluhy približuje deväť trojuholníkových konštrukcií a dvadsaťosem panelov. Samostatná časť je venovaná súčasnému Archívu mesta Bratislavy.“ priblížil výstavu Sándor Papp ml. Ako ďalej dodal, akciou chceli upozorniť obyvateľov a vedenie mesta na významnú úlohu Jána Batku, resp. na chýbajúcu bustu. Dobrou správou je, že námestníčka primátora mesta Bratislavy Iveta Plšeková prisľúbila, že táto sa bude môcť vrátiť na pôvodné miesto. 

00

Po úvodných príhovoroch organizátori odhalili „ducha“ Jána Batku – inštaláciu pôvodnej busty. 

Výstavu s bohatým obrazovým materiálom a s unikátnymi dobovými dokumentmi, ktorá približuje aj zaujímavé témy ako bratislavské slobodomurárstvo či dobrodružné okolnosti vzniku súsošia Márie Terézie od Jána Fadrusza, si môžu záujemcovia pozrieť do 20. septembra 2017 na Rudnayovom námestí v Bratislave.  

06

Výstavu si môžu záujemcovia pozrieť do 20. septembra 2017 na Rudnayovom námestí v Bratislave.  

Legendárnu postavu Prešporka z prelomu storočí si v rámci jeho pamätného roka pripomenieme aj inak: hlavným hrdinom najnovšieho príbehu z edície Bratislavské rozprávky bude práve Ján Batka. 

OZ BArožky

Fotografie: Braňo Bibel