„Pozri, takúto čiapku som mala aj ja. Modrú aj červenú!“ rozosmeje sa staršia pani vedľa mňa. Vládne tu atmosféra, aká by sa hodila skôr k retro párty než k výstave v serióznej galérii.

02

Cez víkendy Bratislava zväčša zíva prázdnotou a okrem turistov v uliciach mnoho ľudí nestretnete. A ja už aj viem, kde všetci sú. Na najnovšej výstave Slovenskej národnej galérie (SNG) s názvom Nech šije!, ktorá mapuje slovenskú módu v rokoch 1945 – 1989.

A musím uznať, že ide o zásah do čierneho! I vážení kunsthistorici konečne uznali, že móda neznamená len rýchlo sa meniace módne výstrelky či handry vo výkladoch butikov, ale osobitý druh umenia – a ešte trochu viac, veď tieto predmety a odevy sa stali súčasťou našich životov.

09

Výstava Nech šije! teda zaujme nielen dievčatá, ale všetkých súčasníkov. Začínajúci módni návrhári z nej môžu čerpať inšpiráciu, mladí zasa žasnúť nad tým, v akých „outfitoch“ boli schopní ľudia chodiť v 80. rokoch minulého storočia. A naši starí rodičia a rodičia tu objavia kúsky, ktoré sami nosili alebo vlastnoručne vyrábali. Veru, cesta k zrodu demokracie viedla aj cez brutálne ramenné vypchávky.

Expozícia nás vráti do čias, keď sa džínsy dali zohnať iba v Tuzexe (za astronomické sumy), prípadne ich zo svojich ciest vozili oteckovia a strýkovia jazdiaci na kamiónoch. A keď mala ešte každá domácnosť šijací stroj a v každom obchode bola rovnaká (alebo skôr žiadna) ponuka.

04

Pre vážnejších záujemcov môže byť interesantné sledovať aj cyklické návraty módy. S overalmi, šatami strihanými do písmena H či s oversize (nadrozmernými) kabátmi sa stretávame aj v najnovších vydaniach rôznych módnych časopisov. Samozrejme, tieto ich prezentujú v už trochu vynovenej, vylepšenej podobe, ale pochádzajú práve z tohto obdobia.

Modely na niektorých módnych fotografiách by našli uplatnenie aj dnes a často len bombastické trvalé a staromódne frizúry prezrádzajú, že ide o zábery staršieho dáta.

03

Návštevníkov upúta aj vzhľad vtedajších modeliek, ktoré boli oveľa staršie ako dnes (alebo ich robili staršími črty tváre) – určite sa však po mólach nepremávali pätnásťročné vychudnuté dievčatká, ale skutočné zrelé ženy s oblými tvarmi. V Československu sa, pravdaže, nedalo hovoriť o supermodelkách a hviezdnych fotografoch v dnešnom pojatí. Práca módnych fotografov bola slabo platená a dievčatá sa pred fotením líčili samy. Kľúčovými časopismi bolo Dievča, ktoré vychádzalo od roku 1969 a jeho cieľovou skupinou boli štrnásťročné – osemnásťročné čitateľky, a Móda. Výstava predstavuje skvelý výber z ich módnych fotografií.

Zvlášť atraktívnou sekciou je prehliadka prác dobových módnych návrhárov, pričom tie najzaujímavejšie modely si môžu návštevníci pozrieť priamo na figurínach.

06

Samostatnú sálu venovali autori výstavy fenoménu Burda. Západonemecký módny časopis bol vyhľadávaným „podpultovým artiklom“ – kto sa k nemu dostal, listoval v ňom do roztrhania. Keďže v tých časoch takmer na každom rohu fungoval metrový textil a ponuka v obchodoch s odevmi bola veľmi obmedzená, šikovné mamičky a dievčatá si oblečenie šili na vlastných šijacích strojoch.

Za socializmu boli mestom módy Trenčín a mekkou obuvníckeho priemyslu zasa Partizánske a Bardejov. V Púchove vyrábala odevy Makyta, v Banskej Bystrici zasa Slovenka. V súčasnosti je už nepredstaviteľné, že domáci odevný priemysel zamestnával tisíce ľudí (keďže dnes sa už takmer všetko zošíva v juhovýchodnej Ázii). Jedna zo sál približuje aj kolekcie týchto módnych centier. Vďaka autentickým fotografiám zistíme aj to, ako tieto továrne a krajčírske dielne vyzerali, kto v nich pracoval a akú podobu mali módne prehliadky v 50. rokoch.

08

Výstava Nech šije! sa pre mňa stala jednotkou! Ak budete mať do 20. augusta 2017 cestu okolo Esterházyho paláca, určite ju navštívte aj vy! (A vďaka sponzorom SNG môžete zabudnúť aj na vstupné.)

Diana Lengyel

Fotografie: Špalovsky Tamás