Rozviazané jazyky. Ako sme hovorili v starej Bratislave.

Kultúra
15. januára 2017

Rozviazané jazyky alebo Ako sme hovorili v starej Bratislave kniha germanistu Jozefa Tancera osloví všetkých, ktorým je blízke rozprávanie o viacjazyčnom meste Pressburg, Pozsony a Bratislava.

 Návraty k zdôrazňovanej multietnicite ale aj multireliogiozite obyvateľov mesta v medzivojnovom období sú častou témou spomienkového rozprávania predovšetkým v médiách a ale aj v odbornejšej publicistike. Stretávame sa s častokrát s opakovaným klišé o tom, že všetci obyvatelia mesta sa dorozumievali troma jazykmi (nemecky, maďarsky, slovensky), pohybovali sa v tolerantnom prostredí, ktoré narušila vojna a neblahé povojnové časy. Veľakrát je to len zbožným želaním nájsť v našej minulosti pozitívny príklad pre problémy otvorenej spoločnosti spojenej s globálnou migráciou osôb za prácou a novými možnosťami života.

09

Jozef Tancer 

Kniha Jozefa Tancera sprostredkuje, že to v uvádzanom období nebolo také jednoduché a jednoznačné. Autor pracuje s modernými sociolingvistickými metódami a jeho práca je výsledkom viacročného rozsiahleho výskumu (skúmanú vzorku predstavovalo viac ako 70 respondentov). Kniha prináša rozhovory 20 osobností (rozpätie rokov narodenia 1916-1933). Sami sa identifikujú ako Nemci, Maďari, Slováci, Židia, ale sa cítia aj ako starí Prešporáci alebo Bratislavčania. Niektorí sa v meste narodili, niektorí sa prisťahovali, niektorí museli odísť a niektorí zostali. Každý rozhovor by sa mohol stať aj prípadovou štúdiou oral history – presah pôsobenia „veľkej histórie“ na osud jednotlivca.

100

Jozef Tancer: Rozviazané jazyky. Ako sme hovorili v starej Bratislave. Bratislava 2016 Slovart.

V podstate sú to rozhovory o jazykoch ako komunikovali doma s rodinou, ako na verejnosti, akú školu navštevovali, kde sa stretali s viacjazyčnosťou, čo si myslia osebe či hovorili spisovne alebo dialektom, v ktorom jazyku dokázali písať, aké knihy mali v knižnici, ktorý jazyk pre nich je materinský alebo dominantný a pod. Zdanie rozhovorov o jazyku je ale klamné. Na pozadí odpovedí sa vytvára pestrý obraz života medzivojnovej, tragickej vojnovej Bratislavy ale aj nejednoduché obdobie reálneho socializmu (na nemčinu sme po vojne zanevreli). Jazykové biografie tak vytvárajú obraz každodenného života a kultúry spoločnosti a môžu sa stať prameňom pre ďalších výskumníkov sociológov, historikov ale aj múzejníkov.

55

Ilustračné foto.

Autor rozhovory prekladá svojimi krátkymi esejami, úvahami, ktoré sú výsledkom moderných metodologických prístupov (používa kategórie jazykový repertoár, jazykové ideológie). Sám Tancer vníma otázku o trojjazyčnosti v Bratislave za nesprávne položenú. Vyvracia mýtus o jednoznačnej trojjazyčnosti obyvateľov mesta. V Bratislave žili obyvatelia, ktorý ovládali len jeden jazyk, prípadne dva. Bolo to podmienené prostredím, v ktorom sa pohybovali. Školu a rodinu vidí kľúčové pri rozvíjaní viacjazyčnosti Komunikovať možno aj v jednom jazyku a v jeho dialektov. V Bratislave to jednoznačne interpretuje na príklade spisovného nemeckého jazyka, dialektu prešporskej nemčiny alebo nemeckého dialektu slúžok zo Sudet. Rozhovory s respondentmi (sám ich vníma ako partnerov) mu umožňujú otvoriť aj problematickú otázku čo je rodný alebo materinský jazyk. Poukazuje na príklade rozhovorov na významovú pestrosť materinského jazyka (môže ísť o jazyk matky alebo otca, ten s ktorým sa opýtaný identifikuje, ten ktorý je preň dominantný).

9

 Ilustračné foto.

Všíma si aj zaujímavý priam fascinujúci fenomén v medzivojnovej Bratislave „mišmaš“ striedanie a miešanie jazykov (nemčina, maďarčina, slovenčina) v rámci konverzácie (ide o tzv. prepínanie jazykových kódov). Jednou z podtém autora sú aj úvahy o strate jazyka, pretože nemčina a maďarčina po vojne diskvalifikovali ich nositeľov etnicky aj triedne. Úplnou kuriozitou je pasáž o rožikológii na príklade „bohémskej“ spoločnosti okolo hudobníka Hansiho Albrechta (výskum Vysokej školy renesancie starých remesiel). Hovoriť lámanou slovenčinou je možné, bez ohľadu na gramatickú správnosť.

02

 Ilustračné foto.

Tancerova kniha Rozviazané jazyky je viac ako len súbor výsledkov jeho výskumu o jazyku. Jeho partneri v rozhovoroch odovzdávajú jemu a jeho čitateľom svoju historickú skúsenosť o podobách viacjazyčnosti v multietnickom prostredí Bratislavy, ktorá vyplývala z každodennej potrieb komunikácie. Je to svedectvo ich individuálneho prežívania a pocitov z nie ľahkých častokrát traumatizujúcich období našich dejín. Je to kniha, ktorej odbornosť nebráni priblížiť príbeh viacjazyčnej Bratislavy fascinujúco aj širokej verejnosti.

PhDr. Elena Kurincová

Múzeum mesta Bratislavy

Podporili nás

Don`t copy text!