Stál pri zrode knižnice Alžbetinej univerzity a položil základy, na ktorých stojí dnešná Univerzitná knižnica v Bratislave. Profesionálny život knihovníka, novinára, ale tiež manažéra Emila Kumlika predstavuje Univerzitná knižnica v Bratislave cez profilovú výstavu pod názvom Emil Kumlik – príbeh výnimočného knihovníka. Slávnostná vernisáž výstavy sa konala v stredu 12. septembra 2018 o 17,00 vo Výstavnej sále UKB. Verejnosť si príbeh Emila Kumlika môže pozrieť do konca mesiaca – denne od 11,00 do 19,00. Počas jej trvania sa budú konať komentované prehliadky.

Emil Kumlik bol významnou osobnosťou knihovníckej histórie Bratislavy. Založil knižnicu Alžbetinej univerzity a stal sa jej prvým a zároveň aj posledným riaditeľom. Knižnicu Alžbetinej univerzity v súčasnosti považujeme za predchodkyňu dnešnej Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Cieľom výstavy Emil Kumlik – príbeh výnimočného knihovníka je priblížiť návštevníkom osobnosť Emila Kumlika a jeho prínos nielen pri formovaní slovenského knihovníctva, ale aj pri položení základov, na ktorých neskôr vznikla Univerzitná knižnica v Bratislave.

00

„Výstava je významná nielen pre históriu Univerzitnej knižnice v Bratislave, ale aj pre knihovnícku profesiu, ktoré je pre spoločnosť všeobecne málo známa, hodnotená a viditeľná. Sú to však práve knižnice a knihovnícka profesia, ktoré dlhodobo uchovávajú kultúrne dedičstvo vo všetkých krajinách sveta – čo je dôležité si pripomínať práve počas prebiehajúceho roka Európskeho kultúrneho dedičstva 2018 a Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2018. Výstava demonštruje prácu knihovníkov v období bez informačných technológií a internetu, kedy sa ručne písali aj katalogizačné lístky, preto je výstava prínosom aj z hľadiska dejín knižničnej a informačnej vedy. Knihovnícka profesia je vo vyspelých krajinách sveta mimoriadne cenenou profesiou, pretože len profesionáli v knižniciach dokážu zaručiť prístup k relevantným a dôveryhodným informačným zdrojom, ktoré sú doležité pre rozvoj, výskum a vedecké bádanie. V tých krajinách, kde sa darí knižniciam, sa darí aj spoločnosti a hospodárskej prosperite,“ vyjadrila sa vo svojom príhovore Silvia Stasselová, generálna riaditeľka Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Výstava je rozdelená do niekoľkých tematických celkov. V úvode približuje životopis Emila Kumlika, vznik a vývoj Alžbetinej univerzity a jej knižnice. Návštevník sa dozvie, na pozadí akých historických udalostí vznikla Alžbetina univerzita a aj to, že práve Emil Kumlik navrhol, aby ju pomenovali podľa rakúskej cisárovnej Alžbety, prezývanej Sissi.

V ďalších tematických celkoch výstava približuje činnosť knižnice a jej zamestnancov. Keďže Alžbetina univerzita a jej knižnica vznikli a fungovali v turbulentnom období 1. svetovej vojny, návštevníci na výstave uvidia napríklad originál výkazu o zamestnancoch s povinnosťou nastúpiť do vojenskej služby, aj výkaz o poukázaní vojenských príplatkov pre zamestnancov knižnice. Návštevník sa dozvie, že knižnica sídlila v priestoroch bývalého kláštora klarisiek (budova je doteraz jedným z objektov v správe Univerzitnej knižnice v Bratislave) a tiež to, aké plány na umiestnenie fondov knižnice do vyhovujúcich priestorov mal Emil Kumlik.

,,Pri usporiadaní archívneho fondu knižnice Alžbetinej univerzity v Prešporku som objavila množstvo archívnych dokumentov, ktoré podávajú svedectvo o činnosti knižnice a jej riaditeľa (správy o činnosti knižnice, správy o knižničnom personáli, plán činnosti knižnice pre nasledujúce roky, zápisnice zo zasadnutia knižničnej komisie a ďalšie). Keďže po vzniku Československej republiky v roku 1918 presťahovali univerzitu najskôr do Budapešti a neskôr do maďarského mesta Pécs, presunuli tam aj časť archívnych dokumentov. Oslovila som preto vedenie Univerzity v Pécsi, aby mi sprístupnili archívne fondy Alžbetinej univerzity v Prešporku. Pri intenzívnom týždennom archívnom výskume som získala množstvo materiálov, ktoré na Slovensku ešte neboli prezentované,” vysvetlila kurátorka výstavy Silvia Némethová, ako prebiehalo jej pátranie po vystavených exponátoch.

05

Dôležitou je aj informácia o akvizíciách knižnice Alžbetinej univerzity. Jej fondy začal budovať Emil Kumlik. Počas krátkej existencie knižnice zhromaždil viac ako 77-tisíc knižničných jednotiek. Tieto fondy po zániku knižnice Alžbetinej univerzity po rozpade monarchie dostala do správy knižnica Univerzity Komenského, ktorej ústrednou knižnicou mala byť pôvodne dnešná Univerzitná knižnica v Bratislave. Doteraz sú súčasťou vzácnych historických fondov UKB.

Výstava sleduje aj odchod Emila Kumlika do dôchodku a ponúka tiež prehľad publikácií, ktoré vydal, a príspevkov, ktoré napísal pre vtedajšiu tlač. Jedným z najexkluzívnejších exponátov, ktoré návštevníkom predstavuje výstava, sú originály katalógových lístkov Mestskej verejnej knižnice v Prešporku (dnešnej Bratislave), ktoré vlastnoručne napísal Emil Kumlik. Sú jedinečné práve jeho rukopisom, ale aj preto, že predstavujú dôležitý historický dokument, ktorý dokumentuje prácu knihovníkov pred viac ako 100 rokmi, kedy neexistovali online katalógy ani internet.

07

Výstavou o Emilovi Kumlikovi chce Univerzitná knižnica v Bratislave upriamiť pozornosť odbornej aj širokej verejnosti na 150. výročie jeho narodenia a na významné 100. jubileum svojho založenia, ktoré si Univerzitná knižnica v Bratislave pripomenie v roku 2019.

Univerzitná knižnica v Bratislave pripravila pre všetkých záujemcov komentované prehliadky, ktorými bude sprevádzať kurátorka Silvia Némethová v termínoch: 17., 19., 24. a 26. septembra 2018, vždy o 10.00 a 16.00.

Podujatie v UKB je súčasťou Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2018, do ktorých sa každý rok v septembri zapája 49 krajín Európy. Ich cieľom je prehĺbiť záujem občanov o kultúrne dedičstvo a jeho uchovávanie.

Partnermi výstavy sú: Spoločnosť priateľov Univerzitnej knižnice v Bratislave, Univerzita v Pécsi, jej knižnica a archív. 

Životné dielo Emila Kumlika doteraz nebolo spracované! Žiaľ, miesto jeho posledného odpočinku ani osud jeho cennej pozostalosti nie sú doteraz známe. Emil Kumlik sa narodil 5. júna 1868 v Prešporku. Jeho otec Juraj Kumlik pracoval ako daňový úradník, jeho starý otec Jozef Kumlik pôsobil ako hudobný skladateľ. Študoval na Hlavnom cisárskom a kráľovskom katolíckom gymnáziu v Prešporku. V rokoch 1887 – 1891 študoval právo v Prešporku a na univerzite v Kluži. Už v prvom roku univerzitného štúdia začal spolupracovať s novinami: pôsobil v redakcii týždenníka Pozsonyvidéki Lapok, neskôr písal literárne fejtóny a osvetové články do denníka Pozsonymegyei Közlöny.

Šesť rokov pracoval ako pomocný redaktor denníka Westungarischer Grenzbote. Od vzniku denníka Nyugatmagyarországi Híradó v roku 1890 bol jeho spolupracovníkom. V roku 1905 napísal dejiny Toldyho kruhu. V roku 1894 odišiel do Budapešti. Pracoval na tlačovom oddelení ministerského predsedu Sándora Wekerleho. Čoskoro sa stal osobným tajomníkom ministerského predsedu Kálmána Szélla. V roku 1900 sa s tlačovým oddelením rozlúčil. Za tunajšie úspešné pôsobenie mu udelili Zlatý záslužný kríž s korunou.

10

Dňa 1. októbra 1900 ho municipálny výbor Prešporka jednohlasne zvolil za vedúceho Mestskej knižnice slobodného kráľovského mesta Prešporka. Túto funkciu zastával do roku 1914, keď sa stal riaditeľom knižnice Alžbetínskej univerzity (dnes Univerzitnej knižnice v Bratislave). Ako mestský knihovník zostavil v roku 1906 prvý rozsiahly zoznam knižničného fondu, ktorý do roku 1914 každoročne dopĺňal. V roku 1907 zostavil moderný bedeker v nemeckom a maďarskom jazyku s názvom Pozsony – Pressburg 1907. Ilustrovaný sprievodca. V roku 1905 napísal knihu o prešporských martýroch z revolučných rokov 1848 – 1849, v roku 1907 o Floriánovi Františkovi Rómerovi a v roku 1908 o reformných krajinských snemoch v Prešporku.

Za zmienku stojí aj Kumlikova bohatá prekladateľská činnosť, ktorou prispel k popularizácii maďarskej literatúry v zahraničí. Po zmene štátneho zriadenia v roku 1919 sa musel vzdať svojho univerzitného pôsobiska. V roku 1923 sa presťahoval z Bratislavy do Budapešti, kde ako riaditeľ univerzitnej knižnice zotrval až do svojho odchodu do dôchodku. Potom sa vrátil znova k novinárskej profesii. Najprv pracoval v spravodajskej kancelárii Dunaposta, následne ako spolupracovník denníka Pester Lloyd. Od začiatku roka 1924 do 1925 bol zodpovedným redaktorom denníka Neues Pester Journal. Dlhé roky bol korešpondentom a fejtonistom bratislavského denníka Híradó. Zároveň pôsobil ako člen redakčnej rady Veľkého lexikónu Révai. V roku 1937 napísal v Budapešti knihu o Fridrichovi Dohnányim, bývalom vynikajúcom pedagógovi Hlavného cisárskeho a kráľovského katolíckeho gymnázia v Prešporku. Bol korešpondentom viacerých nemeckých novín. Emila Kumlika zastihla smrť počas bombardovania Budapešti na prelome rokov 1944 – 1945. Pravdepodobne zomrel vo svojom byte na Krisztina-körút 89.

Sándor Papp ml.