Bolo malé a smradľavé – Trhové námestie (Námestie SNP) v časoch, keď tu ešte nestála tržnica

GENIUS LOCI
9. januára 2014

Hoci bolo preplneným a rušným miestom, Prešporčania ho aj v hygienických pomeroch, ktoré vládli pred sto rokmi, považovali za odporný pelech bacilov. Obuv tých, ktorí sa po ňom ešte pred postavením tržnice prešli, bola „impregnovaná tekutinou neopísateľného zápachu,“ píše dobová tlač.

horvath%201895

Tým, že vedenie mesta postavilo a v roku 1910 otvorilo tržnicu, vyplnilo veľkú medzeru, a to nielen čo sa verejného zásobovania potravinami týka. Dobové novinové články vypovedajú o tom, že táto časť dnešného Námestia SNP (tzv. Chlebový trh) nepatrila medzi pýchy mesta. „Trhové námestie je také škandalózne špinavé, že je naozaj odporné prejsť sa po ňom v utorok alebo v piatok po trhovom dni. Naša obuv bude impregnovaná tekutinou neopísateľného zápachu. Kedy ho dajú kompetentní konečne vydláždiť? Keby v inom meste mali takéto pekné námestie, určite by sa na ňom vynímalo korzo, kým tu – na posmech hygienickým zásadám – funguje skutočná liaheň bacilov. V tomto nie práve dobrom vzduchu stojí celý deň to, čo sa na druhý deň dostane na náš stôl. (…) Poburujúce je aj to, že kanály nie sú ešte stále vybavené sifónovými uzávermi. A koľkokrát sme sa už v tejto veci ozvali. V hmlistom, vlhkom počasí všetko napáchne. Dokonca aj corso je plné týchto nie práve voňavých výparov,“ píše neznámy autor v krátkom článku Čistota Prešporka, ktorý vyšiel 23. októbra 1901 v rubrike Rôzne denníka Nyugatmagyarországi Híradó (Západomaďarský spravodajca).

200

Druhým problémom Trhového námestia boli jeho rozmery. Stále vyššie nároky rozrastajúceho sa mesta cítili aj pestovatelia, no trh sa nemal kam rozširovať. Vedenie mesta sa pokúšalo primerane možnostiam pripojiť k trhu aj susedné ulice. Dokazuje to aj článok, ktorý Západomaďarský spravodajca priniesol 16. novembra 1901: „Čoraz väčší prešporský trh obsadil nielen Trhové námestie, ale aj Chlebový trh do tej miery, že by bolo naozaj žiaduce ho rozšíriť. V tejto súvislosti včera prvýkrát schválili rozhodnutie, v zmysle ktorého sa od včerajšieho dňa nebude ošípaná predávať na Chlebovom trhu, ale v priestrannej záhrade domu na Hummelovej ulici (ktorá sa otvára na Chlebový trh).

25

Ako naznačuje aj článok, trh sa mohol rozširovať iba juhozápadným smerom, k Hummelovej (v súčasnosti Nedbalovej) ulici, zo západu ho totiž ohraničoval rad budov, zo severu a východu zasa električková trať. Hummelova ulica a Trhové námestie spolu bezprostredne nesusedili, ale spájala ich Klobučnícka ulica. No začiatkom 20. storočia ešte Klobučnícka ulica nemala súčasnú podobu. Nielen preto, že sa na nej nenachádzali vinotéka, Hummelovo múzeum a obchod s použitým šatstvom (second hand), ale aj preto, že bola v podstate iba neprehľadnou úzkou uličkou s rozpadávajúcimi sa prízemnými a jednoposchodovými budovami a pozbíjanými búdami obchodníkov. Kým dnes sú úzke uličky, ktoré tu zostali zabudnuté zo stredoveku, ozdobou historických centier miest, pred vyše sto rokmi takmer všetci uvítali, keď sa vedenie mesta odhodlalo tú-ktorú úzku uličku rozšíriť alebo prestavať v duchu aktuálnych požiadaviek. „Mestská rada v tieto dni vyriešila dlhodobý nedostatok tým, že navrhla odkúpiť jeden z domov na Hummelovej ulici, aby spojila centrum mesta s Chlebovým trhom, a tým sprostredkovane aj s Trhovým námestím. Rada predloží návrh na pondelkovom zasadnutí. Vedľa žandárskej stanice na Chlebovom trhu je sklad, z ktorého treba odstrániť 4 ½ metra. Tým sa otvorí záhrada odkúpeného domu na Hummelovej ulici, cez ktorú bude možné vytvoriť priechod. Náklady na jeho vybudovanie činia 1 400 korún. V záhrade by dostali priestor predajcovia ovocia a zeleniny, stala by sa teda akousi filiálkou trhu. Túto cestu by však navečer zatvorili. Gazdinky z centra mesta určite s radosťou prijmú správu, ktorá im trh oveľa viac priblíži,“ píše sa v Západomaďarskom spravodajcovi zo 4. mája 1901.

horvath_140

„Vytvorenie dnešnej Klobučníckej ulice po roku 1900 bolo doteraz najdrastickejším zásahom do stredovekého urbanizmu mesta,“ tvrdí historik Štefan Holčík. „Na jej mieste sa nachádzala úzka a zakrivená ulička, ktorú volali Malou Klobučníckou (Huter-Gässl),“ vysvetľuje ďalej v článku, publikovanom v Bratislavských novinách. Ako píše, „zbúranie starej úzkej ‚malej‘ Klobučníckej ulice a výstavba dnešnej boli výsledkom architektonickej súťaže, ktorú mesto vypísalo na riešenie prepojenia Primaciálneho námestia a terajším Námestím SNP už v roku 1903.“

202

Hoci námestie bolo v ďalšom období oveľa upravenejšie, ešte aj desaťročia po odovzdaní tržnice si zachovávalo čosi z predchádzajúceho spontánneho charakteru, keďže kofy mohli predávať aj pred budovou tržnice (ako o tom vypovedajú i dobové pohľadnice). A tak sa môžeme len domnievať, že obuv občanov ešte dlho – aj keď nie tak intenzívne ako na prelome storočí – „impregnoval“ trhový odpad.

István Veres

Preklad: Jitka Rožnová

Podporili nás

Don`t copy text!