Trhy boli v minulosti najčastejšou formou obchodovania v mestách a Prešporok nebol výnimkou. K rušnému životu v meste neodmysliteľne patrili vonkajšie trhy, ktoré zásobovali obyvateľov mesta potravinami.    

Od stredoveku existuje množstvo písomných záznamov o lokalitách trhov v dnešnej Bratislave. Významné trhovisko bolo na Rybnom námestí (Hal-tér, Fischplatz), na území terajšieho Trnavského mýta (Marhavásár-tér, Viehmarkt) bol Dobytčí trh, na Suchom mýte bol tzv. Vápenný trh (Mészpiacz) a na Hodžovom námestí (Széna-tér, Heumarkt) Senný trh (Szénapiac). Hlavné trhy boli na dnešnom Námestí SNP, ktoré vtedy nefigurovalo ako jednotný celok. Jeho horná časť sa volala Obilný trh, spodná časť Chlebný trh (Kenyér-piac, Brodplatz). V roku 1879 bol názov námestia zjednotený na Tržné námestie (Vásár-tér, Marktplatz). 

777a

Tržné námestie ale nepatrilo práve medzi pýchy mesta. Po trhových dňoch ostávalo na zemi množstvo zvyškov tovaru a špiny. Druhým problémom boli rozmery námestia. Stále vyššie nároky rozrastajúceho sa mesta cítili aj pestovatelia, no trh sa nemal kam rozširovať. Vedenie mesta sa pokúšalo pripojiť k trhu aj susedné ulice.

888

Tretím a najväčším problémom vonkajších trhov boli nepredvídateľné okolnosti, ako napríklad počasie, ktoré spôsobovali výkyvy vo verejnom zásobovaní obyvateľov mesta čerstvým tovarom. Zastúpenie pestovateľov a tovaru na trhoch bolo nepravidelné. Pri nepriaznivom počasí alebo zlej situácii na cestách sa na trhoch objavilo menej predajcov. Ceny sa predražili. Kupujúci si nemohli byť istí, či na trhu dostanú aj také základné suroviny ako cibuľu. 

115

Vedenie mesta sa problém potravinovej krízy rozhodlo vyriešiť v roku 1903 postavením prvého krytého trhoviska pre verejnosť – dnešnej Starej tržnice. Za jej lokalitu sa vybral práve Chlebný trh (spodná časť dnešného námestia SNP). Dovtedy sa tu predávalo viac-menej nekoordinovane – z chatrčí, stánkov a búdok rozložených pozdĺž námestia. 

horvath%201895

V roku 1903 mesto vypísalo anonymnú súťaž na projekt krytej tržnice s nájomnými domami. 1. cenu získal budapeštiansky architekt Endre Makay (1847 – 1905) s projektom „Veritas“, 2. cena bola udelená Adolfovi Langovi z Budapešti. Mesto odkúpilo projekt „September“ od budapeštianskych architektov Marcella Komora a Dezső Jakaba. 

999

Ocenené a zakúpené konkurzné diela sa stali majetkom mesta, ktoré malo právo disponovať s nimi pri realizácii stavby podľa svojho uváženia. Túto možnosť pravdepodobne využili pri projektovaní tržnice. 

567

Z podpisov na fragmentoch realizačných plánov sa najčastejšie objavuje meno mestských inžinierov Gyulu Laubnera (ktorý bol členom poroty na súťaži v roku 1903), Jenő Dobisza a Františka Nechybu, ktorí údajne prepracovali víťazné plány medzitým zosnulého Endre Makayho z roku 1903. Pri stavbe krytej tržnice použili priznanú oceľovú konštrukciu, ktorá bola odvážnou novinkou v meste, inšpirovanou progresívnymi konštrukciami z Eiffelovej dielne. 

00

Budovu Starej tržnice začali stavať v roku 1908 a otvorili ju 31. októbra 1910. Jej riaditeľom sa stal Károly Dworak, podnikateľ s potravinami a člen mestského zákonodarného zboru, ktorý ako prispievateľ do dobových novín pravidelne poukazoval na problémy potravinárstva v Prešporku. 

111

Prešporok Starú tržnicu uvítal ako hlavnú záruku dostatočného zásobovania obyvateľstva potravinami. Krytá tržnica poskytovala v každom počasí na ploche 1000 m2 zázemie pre trhovníkov. Tí si tu prenajímali oddelené predajné miesta, no predávalo sa naďalej aj zo stánkov na námestí pred budovou. 

222

Okrem občasných predajcov fungovali v tržnici aj stále prevádzky. Fotografie najznámejších z nich sa zachovali na starých pohľadniciach, na ktorých je vidieť obľúbený obchod rozličného tovaru Ernesta Dworaka s čitateľným nápisom: „Dworak Ernő a Fehér galambhoz“ (v preklade U bieleho holuba). 

08

Trhovníci a kupujúci mali dvere do tržnice otvorené celých 50 rokov. V roku 1960 sa jej funkcia zmenila – nasťahovalo sa do nej televízne štúdio a sklady pre STV. Začali sa písať moderné dejiny Starej tržnice. Osud budovy bol nejasný. 

23

Raz tak dlho trvalo, kým sa do tržnice vrátila jej pôvodná funkcia – trhy. Od roku 2013 sa v tržnici vďaka občianskemu združeniu Aliancia Stará tržnica opäť pravidelne konajú potravinové trhy pre všetkých s názvom TRH-PIAC-MARKT

OZ BArožky

 

Lajknite stránku Občianskeho združenia Bratislavské rožky!