Mlieko a voda. Práve tieto dve tekutiny zohrávali dlho hlavnú úlohu v histórii Miczkiewiczovej ulice. Pravda, vtedy ešte nebola pomenovaná po romantickom poľskom básnikovi Adamovi Mickiewiczovi, ale volala sa Alžbetina ulica.

Po kráľovnej Alžbete ju však nazvali až v roku 1879, dovtedy to bola Horná krížna ulica (maď. Felső Keresztutca, nem. Obere-Kreutzgassen) a do konca 18. storočia tu okrem niekoľkých prízemných vincúrskych domov nestálo nič mimoriadne. Len medzi tunajšími záhradami viedla jediná cesta k Schöndorfskej bráne, ktorá stála na konci dnešnej Obchodnej ulice.

 

Kráľovnino obľúbené mesto

Mohli by sme si myslieť, že nebolo nič prirodzenejšie, než aby v období dualizmu pomenovali jednu z ulíc takmer hlavného mesta po kráľovnej Alžbete, sympatickej manželke rakúsko-uhorského kráľa a cisára Františka Jozefa, ktorú v Uhorsku najčastejšie spomínali a dodnes spomínajú ako Sissi. Ibaže dnešná Mickiewiczova ulica nedostala názov podľa tejto Alžbety, ale podľa inej kráľovnej Alžbety, ktorá žila vyše štyri storočia pred Sissi a, mimochodom, mala veľmi rada Bratislavu (vtedajší Prešporok). Bola to Alžbeta Luxemburská, dcéra uhorského kráľa Žigmunda a Barbory Celjskej, manželka kráľa Albrechta Habsburského, ktorá sa po manželovej smrti v 30. rokoch 15. storočia krátky čas pokúšala vykonávať aj panovnícke právomoci, resp. zabezpečiť trón pre svojho syna Ladislava V. (Pohrobka). 

00

 Mickiewičova (Alžbetina) ulica okolo roku 1928. Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Tivadar Ortvay sa vo svojej knihe o uliciach a námestiach Bratislavy, ktorá vyšla v roku 1905, podrobnejšie zmieňuje aj o vzťahu kráľovnej Alžbety k Prešporku, pričom jednoznačne uvádza, že Alžbeta „sa často a rada zdržiavala v Prešporku“. Jedným z dôvodov bol fakt, že Prešporok sa vo vojne o dedičstvo, ktorá vypukla medzi vdovou po Albrechtovi Habsburskom a druhým nárokovateľom trónu Vladislavom Jagelovským (neskôr známy ako uhorský kráľ Vladislav I.), pridalo jednoznačne na stranu Alžbety Luxemburskej. Práve v Prešporku Alžbeta v roku 1440 čakala na rakúskych žoldnierov a napísala tu aj mnoho listín. Nehovoriac o množstve výsad, ktoré Prešporčanom udelila. A tí veru neboli nevďační – keď v roku 1442 Vladislav tiahol s vojskom proti Prešporku, odhodlaní občania mesta odvrátili útok. A to napriek tomu, že hlavný župan Rozgonyi, Vladislavov prívrženec, dal z hradu ostreľovať mesto z kanónov. Alžbeta napokon v Győri uzavrela s Vladislavom mier, no pohľad na Prešporok si už neužila dlho, keďže v tom istom roku ako 33-ročná zomrela. 

 

„Podozrivá“ angažovanosť hasičov

Okrem príbehov zo života Alžbety Luxemburskej bola Alžbetina ulica aj plná historiek o dobrovoľnom hasičskom zbore, o bývalom mliekarskom družstve a o prvej bratislavskej nemocnici.

Hasiči tam sídlia od roku 1894, len ich už z dnešnej Mickiewiczovej ulice nevidno. Do vnútorného dvora hasičskej stanice sa dnes dá vojsť už len cez hlavný vchod na Radlinského ulici, no zadný vchod do skladových priestorov kedysi ústil na Alžbetinu ulicu. Začiatky dobrovoľného hasičského zboru v Bratislave siahajú do obdobia, keď sa zo spomínanej Hornej krížnej ulice stala Alžbetina ulica. Prvé dobrovoľné hasičské spolky v Uhorsku vznikli ešte v 30. – 40. rokoch 19. storočia v Arade a v Prešove, no v období absolutizmu, ktoré nasledovalo po porážke revolúcie v roku 1848, brachiálna moc považovala za podozrivú každú formu občianskej angažovanosti, preto založenie spolku nepovolila, a to ani v prípade takej jednoznačne praktickej a nevyhnutnej aktivity, akou bolo dobrovoľné hasenie požiarov.

02

Nádvorie hasičskej stanice okolo roku 1900. Zdroj: Dobrovoľný hasičský zbor Bratislava - Staré Mesto

V 60. rokoch 19. storočia miestodržiteľská rada zamietla návrh na založenie dobrovoľného hasičského spolku v Prešporku; v decembri 1867 napokon iniciatívu odobrilo ministerstvo vnútra v Budíne. Vo februári nasledujúceho roka sa uskutočnilo ustanovujúce zasadnutie spolku. Ako z dobových dokumentov vyplýva, jeho vznik sprevádzal živý záujem verejnosti, keďže pri založení mal 369 členov a v jeho pokladnici sa vďaka darom z predchádzajúcich rokov, ako aj príspevku mesta nazhromaždilo 4 300 zlatých. Jedným z vedúcich osobností spolku boli Ferdinand Martinengo a neskorší starosta Prešporka Henrich Justi.

 

Najmodernejšia nemocnica

Univerzitná nemocnica na severnom konci Mickiewiczovej ulice reprezentuje stopäťdesiatročnú tradíciu. Uhorskú kráľovskú štátnu nemocnicu založila vláda v roku 1850. Začali ju stavať v roku 1857 podľa projektov prešporského architekta Ignáca Feiglera a do užívania bola odovzdaná v roku 1864. Podľa Ortvaya prešlo na prelome storočí jej bránami 6000 – 7000 pacientov; v rokoch 1864 – 1899 tu liečili 137 411 pacientov a disponovala 800 lôžkami. Už v 90. rokoch 19. storočia k nej začali pristavovať ďalšie pavilóny a v tejto tendencii pokračovali aj začiatkom 20. storočia, no už na prelome storočí bola jednou z najväčších nemocníc v Uhorsku a už pri založení aj jednou z najmodernejších. 

03

Budova Uhorskej kráľovskej nemocnice okolo roku 1905

Tu začali používať ako prví v krajine röntgen. Univerzitnou nemocnicou sa stala vo chvíli, keď v Bratislave otvorili Alžbetínsku univerzitu a po vzniku Československa ju spojili s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Nemocnica je dodnes v prevádzke a podľa niektorých názorov by sa po reorganizácii vnútorného dvora a vedľajších budov mohla stať pekným univerzitným centrom. 

 

Prešporské maslo v Berlíne

Na prelome 19. a 20. storočia sa na Mickiewiczovej ulici nachádzalo Prešporské mliekarské družstvo. Jeho akcionármi boli veľkostatkári z okolia a malo pobočky na Laurinskej ulici, na Ulici Mateja Bela a na Vajanskom nábreží (kedysi Justiho nábrežie). Na prelome storočí tu vyrobili 97 000 litrov smotany do kávy, 9000 – 10 000 kg čajového masla, 16 000 – 17 000 kg tvarohu, 1200 kg suchého syra a 8500 fliaš detského mlieka Dr. Gärtnera. 

08

„Tučné mlieko vyrobené pre dojčatá a chorých podľa systému profesora dr. Gärtnera a pod úradnou kontrolou odporúča Prešporské mliekarenské družstvo.“ Dobová reklama z prešporského denníka, 1896 

Mohli by sme si myslieť, že to všetko skonzumovali Prešporčania, nanajvýš čosi zvýšilo pre Viedeň, no podľa Ortvaya sa čajové maslo z mliekarne na Alžbetinej ulici predávalo aj na viedenskom a berlínskom trhu. Spomínané mlieko Dr. Gärtnera však do poslednej fľaše vypili prešporské deti. 

 

Od rokoka po remeselné pivo

Jednoposchodová budova Alžbetky (ako ju dnes poznáme) sa na Obchodnú ulicu pozerá z trojuholníka tvoreného Mickiewiczovou a Radlinského ulicou. V posledných desaťročiach pomerne často menila svojich nájomníkov. Hoci bola v posledných desaťročiach 18. storočia budovaná ako šľachtické sídlo v rokokovom slohu, presný dátum jej vzniku nie je známy. Obývala ju rodina Klobuschitzkých a na prelome 19. a 20 storočia zmenila majiteľa; v roku 1915 v nej Ján Fürts otvoril Alžbetinu kaviareň. Inzeráty vo viacerých dobových maďarských a nemeckých novinách sem pozývali ctené publikum na pravidelné vystúpenia cigánskej kapely Karola Sárközyho „presne večer od ôsmej“. A ako to tu bývalo zvykom, bez mediálnej odozvy nezostalo ani otvorenie tunajšej lekárne „K anjelovi“. Keďže dnešné Kollárovo námestie bolo vtedy ešte otvoreným priestranstvom, tieto objekty inzerovali na adrese Obilný trh 11. 

04a

Obilný trh okolo roku 1905. Zdroj: J. Cmorej

Slovenský názov Alžbetka sa na budovu „nalepil” v 30. rokoch 20. storočia vďaka reštaurácii, ktorá v nej fungovala a bola jedným z obľúbených miest bratislavských gurmánov. Jej povesť sa však stále viac „kazila“, na čo v tých časoch stačilo, ak podnik navštevovali ženy ľahších mravov. Práve preto ju maďarskí obyvatelia Bratislavy nazývali „Bözsi kávéház“ (Kaviareň Böži). Po 2. svetovej vojne v budove fungovala predajňa nábytku. V 50. rokoch sem chodili Bratislavčania do reštaurácie Dunaj a v 60. rokoch prešla prestavbou interiéru, okien aj dverí. 

06

Kollárovo námestie okolo roku 1970. Zdroj: Peter Martinko

Je hotový zázrak, že nepadla za obeť búrlivému budovaniu dopravnej infraštruktúry v 60. a 70. rokoch minulého storočia. V 90. rokoch sa stala obľúbeným miestom známeho mafiána Jozefa Svobodu a na poschodí niekoľko rokov sídlila redakcia novín Národná obroda. Na prelome tisícročí bola populárna vďaka tunajšiemu Jojo pub-u a v roku 2011 tu otvorila prevádzku obchodná sieť Billa, ktorá sa z nej vysťahovala pred niekoľkými rokmi. Na jeseň 2017 si budovu prenajal Ružinovský pivovar Komín, a tak tu vznikol Mestský pivovar Alžbetka určený pre priaznivcov remeselného piva.  

 

Kohn, Metropol, kasárne

Nemôžeme zabudnúť ani na dve charakteristické budovy, ktoré sa nachádzajú na oboch koncoch Mickiewiczovej ulice. Jednou z nich je Kohnov dom, ktorý je tu azda najnápadnejšou budovou, keďže stojí na rohu Mickiewiczovej ulice a Ulice 29. augusta. V posledných desiatich rokoch sme ju najčastejšie spomínali pod prezývkou „Fax-Copy“, pretože na prízemí ponúka grafické služby. Neomietnutú nárožnú budovu z červenej tehly vytvoril architekt Artúr Szalatnai Slatinský a bola postavená v rokoch 1926 – 1927. Predstavuje jedinečný exemplár modernej dobovej architektúry inšpirovanej nemecko-holadskými prvkami. Na prízemí za socializmu istý čas fungovala predajňa bicyklov. 

07

Kaviareň Metropol okolo roku 1937. Zdroj: Archív mesta Bratislavy

Druhou budovou je Metropol na rohu Mickiewiczovej a Špitálskej ulice. Je to tiež modernistická budova z konca 20. rokov minulého storočia, ktorá bola postavená podľa projektov architekta Juraja Tvarožka. Na prízemí sídlila kaviareň Metropol a v podzemí kino, ktoré zatvorili až začiatkom 90. rokov. Budovu v roku 1997 zrekonštruovali, na prízemí fungovala banka, no odvtedy sa tam už vystriedali predajňa s kávou aj kaderníctvo. Hoci pre mnohých je v meste akýmsi orientačným bodom, predsa akoby nenachádzalo svoje miesto. To isté platí aj o bývalých honvédskych kasárňach (dnes Hurbanove kasárne), ktoré sú pokračovaním Obchodnej ulice a začiatkom Mickiewiczovej ulice. Od roku 2010 už vojsko budovu nevyužíva na žiadne účely, a tak sa zdá, že sa pomaly, ale iste stane stabilným miestom stretnutí milovníkov kultúry a umenia. 

OZ BArožky