Otec budúcich majiteľov najnoblesnejšieho hotela v Prešporku sa narodil v rodine krajčírskeho majstra Josefa Prügera a jeho manželky Marie, rodenej Fürst, vo štvrtok 14. augusta 1834 na Starom Brne. Dostal klasickú katolícku výchovu a možno už počas jeho detských rokov sa Prügerovci presťahovali z Brna do hlavného mesta – Viedne. Tam sa mladý Heinrich vyučil za kuchára a vraj mal veľký talent. Vypracoval sa, až si mohol prenajať reštauráciu neďaleko slávneho Prátra (v druhom viedenskom obvode Leopoldstadt, na ulici Praterstraße 36). V roku 1847 oproti nej otvorili operetné divadlo, a tak mal po predstaveniach zrejme vždy dosť „kundšaftov“.

10

Zakladateľ bratislavskej hoteliérskej dynastie Heinrich Anton Prüger a manželka Amalia Barbara Prüger (rod. Spannagl).

Zdroj: archív rodiny 

Pravdepodobne s domácou alebo v reštaurácii zamestnanou čašníčkou mal pomer, ktorého výsledkom bolo narodenie nemanželskej dcéry Ľudmily. Vzhľadom na slovanské meno dcéry mala jej matka zrejme český pôvod. Nevedno však, čo sa s ňou stalo, pretože Heinrich sa ešte pred svojimi 32. narodeninami, v stredu 25. apríla 1866, zosobášil s o 15 rokov mladšou Viedenčankou Amaliou Barbarou Spannagl (v tom čase 16 a pol-ročnou).

Na sobášnom liste je okrem povolania manžela (Restaurationspächter/nájomca reštaurácie) poznačená aj spoločná adresa oboch. Manželia podľa sobášneho listu bývali v objekte prenajatej reštaurácie. Nemanželská Ľudmilka sa stala súčasťou mladej rodiny a v roku 1867 sa všetci spolu presídlili do vtedajšieho Prešporka.

04

Na ľavej strane s presklenou verandou prvé pôsobisko Heinricha Prügera vo vtedajšom Prešporku – mestský pivovar na Rybnom námestí. Zdroj: L. Kalman

Podobne ako vo Viedni si aj v Bratislave Heinrich prenajal výnosný podnik, v ktorom rodina zároveň bývala. Tentokrát vsadil na mestský pivovar na Rybnom námestí 37. Tam prišiel 15. septembra 1867 na svet najstarší syn Heinrich Johannes (nazývaný aj Henry John).

Po ňom sa rodina rozrástla o ďalších potomkov: pribudli Amalia Anna (1868), Julius (1871), Marianne (1872), Antonia (1874), Christine (1876), Michael (1879). Hostinec nie je najvhodnejšie bývanie pre malé deti, možno preto sa po roku 1872 rodina presťahovala najskôr na Theaterplatz 1 (Gorkého) a potom pred rokom 1874 na Liniengasse 144 (Mýtna). Aj ich nájom mestského pivovaru skončil, keď ho v roku 1880 Armin Deutsch kúpil a Heinrich si musel hľadať inú prevádzku. Tentokrát si prenajal hostinec U zlatého jeleňa na Marktplatz 2 (dnes Nám. SNP, vedľa dnešného kalvínskeho kostola). Pomery zrejme dovolili prenajať si aj byt pre rodinu v lepšej časti mesta. Vzhľadom na to, že ďalšia dcéra Aloysia (Luise) Valburga (1881) sa narodila na Grassalkovich tér 1 (Mierové nám)., presťahovali sa zrejme tam, no o krátky čas si našli ubytovanie bližšie k prenajatému hotelu – na Schöndorfskej 14 (dnes Obchodná). Tam sa už narodil najmladší syn Max (1883).

02

V posledných rokoch svojho života si Heinrich prenajal hostinec (neskôr hotel) U zlatého jeleňa. Zdroj: J. Cmorej

Heinrich Anton ako otec mnohodetnej rodiny a úspešný prevádzkár reštaurácií zomrel 8. septembra 1898 vo veku 49 rokov. Jeho manželka viedla podnik, z ktorého sa medzičasom stal hotel, aj naďalej. Najímala si ho až do roku 1912. V tom období však už rodinný podnik de facto viedol najstarší syn Heinrich Johannes (pre dlhé pobyty v Anglicku zvaný aj Henry).

So skúsenosťami z londýnskeho hotela Savoy, ktorý riadil v rokoch 1903 až 1909 a zo svojich ciest po Amerike a Európe sa rozhodol investovať vo veľkom. Postupne skúpil tri domy na južnej strane Námestia Lajosa Kossutha (dnes Hviezdoslavovo nám.) a po prestavbe v rokoch 1912 – 13 z nich vystaval najhonosnejší hotel vtedajšej Bratislavy – Carlton-Savoy.

05a

Hotelový komplex Carlton-Savoy okolo roku 1914. Zdroj: J. Horváth 

07

Interiér kaviarne Savoy. Zdroj: J. Cmorej   

Jeho otec a zakladateľ bratislavskej hoteliérskej dynastie Heinrich bol spolu s manželkou pochovaný na Ondrejskom cintoríne, kde dodnes môžu okoloidúci čítať jednoduchý nápis: „Hier ruhen Heinrich Prüger 1834 – 1898 und seine Gattin Amalie Prüger geborene Spannagl 1849 – 1922.“ Jeho kariéra medzi mestami Brno, Viedeň a Bratislava bola na svoju dobu typická pre mnohých obyvateľov vtedajšej monarchie. Ak by ste vedeli o ďalších, budeme radi, ak nás skontaktujete.    

Tento príbeh poskytol autorovi Johannes Lippert, pravnuk Heinricha Prügera, okrem iného aj na základe informácií jeho vnuka Juliusa. Viac k nim, ako aj rozsiahly obrazový materiál k dejinám mesta, nájdete postupne na internetovej stránke www.pammap.sk projektu Pamäť mesta Bratislavy.

Juraj Šedivý