Pred niekoľkými mesiacmi som sa dočítal, že na Obchodnej 70 má vyrásť nový viacposchodový objekt, v ktorom budú obchody, kancelárie i byty, pričom stavbe ustúpi pôvodný jednoposchodový domček. Správa nevzbudila veľký rozruch, veď „stará barabizňa“ vedľa Malého Baťu takmer nikomu chýbať nebude a v centre „európskej metropoly“ už dávno niet pre ňu miesta. S tým sa do určitej miery dá súhlasiť – budova je akiste neveľkej architektonickej hodnoty, avšak pre mňa (ako takmer každý dom v Bratislave) má hodnotu inú...

Stojí tu totiž ako jeden z posledných nemých svedkov osudov pekárskej dynastie Tehlárovcov, dnes už takmer zabudnutej rodiny Beugelbäckerov (pekárov bratislavských rožkov), ktorá si popri známych menách ako Scheuermann, Schwappach či Wendler vydobyla pevnú pozíciu a viac než 50 rokov tešila Bratislavčanov svojimi chutnými výrobkami. 

00

 Jednoposchodový domček na Obchodnej 70.

Zakladateľom pekárskeho klanu bol Andrej Tehlár st. (1821-1888), rodák z Trenčina, kde sa aj vyučil a ako 24-ročný stal aj pekárskym majstrom. Po určitých konfliktoch s domácimi pekármi sa priženil do Púchova, kde si otvoril pekáreň a narodilo sa mu deväť detí, medzi nimi aj jeho nástupca Andrej Tehlár ml. (1865-1941).

Podnik pravdepodobne neprosperoval podľa predstáv, a tak sa koncom 60. rokov odhodlal k zásadnému kroku presťahovať sa aj s celou rodinou do Prešporka. Tam sa mu už vo vyššom veku (r. 1870) narodilo aj desiate dieťa. Ani tu však sprvoti nemal na ružiach ustlané: trvalo niekoľko rokov, kým sa mohol vrátiť k svojmu remeslu. Živil sa tak, ako vedel – prevádzkoval herberg (študentskú nocľaháreň) a krčmu, známy bol aj ako “Viktualienhändler“ (obchodník s potravinami), pričom predajňu mal na Obchodnej 204 (dnes 39). Ako neskôr spomínal jeho ďalší syn Emanuel Tehlár st. (1859-1916), vo svojom voľnom čase pomáhal otcovi na prevádzke stavať kolky, ktoré chodievali hrať aj viacerí slovenskí národovci (Svetozár Hurban-Vajanský, Miloš Štefanovič a iní). Kvôli svojmu pôvodu si vyslúžil prezývku “slovenský krčmár“.

 03

Pracovisko pekárne na Obchodnej ulici.

Myšlienky robiť to, čo mu išlo najlepšie – piecť – sa nikdy nevzdal, až sa mu konečne v roku 1879 podarilo otvoriť na Zámockej 84 (dnes 3) pekáreň bajglov. Neprestajne premýšľal, ako sa dostať bližšie k centru, a tak sa už o tri roky sťahoval na Špitálsku 57 (dnes 41) a tesne pred smrťou sa mu pekáreň podarilo preniesť na Trhové námestie 41 (dnes Námestie SNP 29). Dom sa stal sídlom početnej rodiny, tu sa narodil aj Andrejov vnuk a pokračovateľ remesla Arpád Tehlár (1896-1972). Po Andrejovej smrti pekáreň úspešne viedla jeho manželka Mária (1828-?), ktorej pred svojou emigráciou do USA krátko pomáhal už spomínaný syn Emanuel st. (inak vyučený mäsiar). Podnik sa vtedy stal vychytenou cukrárňou, keďže okrem bajglov produkoval aj iné sladké pochúťky. Neskôr ho prevzal Andrej ml. s manželkou Annou (1874-1931). Zdá sa, že paradoxne práve ona bola jeho hybnou silou, keďže podľa výučného listu z roku 1920 sa jej syn Arpád vyučil za pekára u nej (a nie u svojho otca Andreja ml., ktorý vtedy ešte žil) a pravdepodobne od nej aj prijal pekárske žezlo. To sa už pekáreň nachádzala na Obchodnej 68 (dnes 70), kam ju preniesli z Námestia SNP.

02

Pekáreň na Obchodnej ulici.

Arpád ju viedol so svojím bratom Emanuelom Tehlárom ml. (1894-1926), ktorý tu zomrel v mladom veku na zápal mozgových blán. Tragická udalosť akoby bola predzvesťou neblahého osudu celého rodinného podniku. Arpád, obľubujúci bohémsky spôsob života, sa začal viac venovať kartám vo Viedni ako pekárni, postupne zadlžil celú rodinu a pred rokom 1930 padla za obeť exekučnému konaniu aj samotná pekáreň. To učinilo prietrž celej vzácnej rodinnej tradícii. Arpádovi sa už napriek niekoľkým pokusom nepodarilo kariéru pekára obnoviť, neskôr pracoval ako súkromný detektív a ľudia ho vídavali zakrádať sa pod bránami domov... Ani jeho dvaja synovia v pečení nepokračovali, Arpád ml. (1921-1995) sa u Meinla vyučil za predavača potravín a Teodor (1923-1994) U Motýľa za predavača textilu.

05

Arpád Tehlár.

Masívne zmeny po 2. svetovej vojne neobišli ani Bratislavu, z ktorej sa o.i. vytratila aj tradícia pečenia bajglov, kedysi známi pekári upadli do zabudnutia. Výnimkou nebola ani rodina Tehlárovcov. Všetky domy, kde jej členovia predávali svoje rožky, sú už zbúrané. A vyzerá to tak, že onedlho padne aj posledný dom na Obchodnej, znejúci ešte pred 90 rokmi trojjazyčne (Arpád bol síce slovenského pôvodu, no považoval sa za “Prešpuráka“, mal nemecké školy a oženil sa s Maďarkou zo Žitného ostrova), na ktorého nádvorí sa dali vidieť ešte mnoho rokov po vysťahovaní pekárne zachované pekárske pece. Je však potešiteľné, že napriek postupnému zániku hmotných pamiatok sa odkaz tehlárovskej dynastie pomaly obnovuje. To vďaka vnučke Arpáda a prapravnučke Andreja st., pani Viere Píštěkovej, ktorá síce nie je pekárka, no hromadí a opatruje to najväčšie bohatstvo – rodinnú históriu, za čo jej vyslovujem srdečnú vďaku.

Ján Vyhnánek

Foto: Braňo Bibel