Ako mestský kapitán Richard Brunner povedal, tak aj urobil. Ešte v ten deň sa vybral na Pálenisko, aby sa osobne presvedčil, či improvizované lido nie je nebezpečné. Pohľad, ktorý sa mu naskytol, ho tak nadchol, že váhou celej svojej osobnosti a právomoci sa vložil do veci: na veľkú radosť kúpucich sa nechal bakteriologicky preskúmať vodu, breh dal oplotiť a vyplanírovať, piesok vyčistiť, dokonca dal zabezpečiť záchranné člny, kolesá a tyče. Ako dozorujúcu službu ustanovil iba záchranárov, ktorí vedeli plávať a ovládať čln, a teda boli schopní zachraňovať vo vode. Písal sa 13. júl 1919 a Bratislava konečne mala – i keď iba provizórne – lido. Tlač vychválila progresívny prístup kapitána a opätovne zdôraznila, že sa tam spolu kúpu všetky 3 národy bez akýchkoľvek konfliktov: „Láska k prírode a k zdraviu prospešným športom zblížila kruhy, ktoré proti sebe ešte pred krátkym časom stáli. Aj tu sa preukázal náš agilný kapitán ako múdry a moderne zmýšľajúci šéf úradu. Táto jeho agilita zanechala v kruhu obyvateľstva ten najlepší dojem.“

03

Lido v 20. rokoch 20. storočia

Brunnerovi ani lidachtivým Bratislavčanom provizórium nestačilo, a tak horúčkovito pracovali ďalej. Po tom, ako chemické analýzy vyhodnotili vodu Páleniska za nezávadnú, sa na brehu ramena objavili stovky kopáčov, ktorí svojimi krompáčmi pripravovali priestor pre trvalé lido. Projekt konečne podporila aj mestská rada na čele s mešťanostom Richardom Kányom, poskytnúc pracovníkom najvyššiu možnú súčinnosť. A tak už po 10 dňoch príprav mohlo byť 20. júla 1919 o 11:30 hod. otvorené na ostrove Pálenisko, pri tzv. Dlhej vode (Langen Wasser) oficiálne plážové kúpalisko, lido. Tlače nadšene glosovala: „Čo sa nepodarilo mestskej rade po rokoch nekonečných debát a mnohom prázdnom mlátení slamy, to sa podarilo nášmu mestskému kapitánovi vďaka svojej činorodosti a energii a tiež vďaka dobrej vôli.“

04

Lido, v pozadí prezliekacie kabínky

Hladina vody bola podľa možnosti vyčistená, vodná trstina odstránená, pobrežie bolo zbavené raždia a krovia a okrem toho naň naniesli niekoľko metrov širokú vrstvu piesku (Sandbode), ktorú „špeciálne ocení zlatá mládež“. Pre neplavcov bola vytýčená plytká voda, ohraničená vysokými stožiarmi, kým pre plavcov bola k dispozícii zvyšná časť ramena. Ako dozor boli ustanovení strážnici so záchrannými žrďami a pásmi, ktorí sa vozili dookola na člne, aby predišli prípadným nehodám. Okrem toho boli na oboch brehoch plavčíci, pripravení rýchlo zakročiť. Ako prezliekáreň bola pre dámy vyhradená vrchná časť pláže, ktorú hodlali v priebehu niekoľkých dní oplotiť doskami. Šaty si mohli uschovať do šatní v búdkach, kde sa dali uložiť aj cennosti. Pre pánov bola na tieto účely vyhradená spodná (východná) časť pláže. „Títo musia predbežne vyhľadať útulné krovie, kde sa môžu vyzliecť.“ Lido malo aj charitatívny rozmer, pretože Brunner poskytol tunajšiemu Spolku invalidov koncesiu na zriadenie bufetu, v ktorom samotní invalidi predávali klobásu a chlieb za veľmi civilné ceny. Všeobecné nadšenie bolo veľké, vrásky spôsobovala jedine mierne excentrická poloha lida: „Len by sme chceli ešte vzniesť jedno želanie, aby boli dané do užívania omnibusy, pretože mnohí si určite radšej zaplatia lístok, ako by mali takú dlhú cestu merať v takom veľkom teple pešo.“

01a 

Bratislavčanky na lide v roku 1929. Zdroj: centropa.org

Kuvičie hlasy o nerentabilnosti podniku však čoskoro zmĺkli. V závislosti od počasia navštevovalo celodenne otvorené kúpele stovky až tisíce hostí denne. Napriek ľudovému vstupnému (dospelí 1 koruna, deti 40 halierov + poplatok za šatňu 20 halierov) boli už v polovici augusta „investičné výdaje plne uhradené a čistý zisk rýchlo narastá. Zriadiť Gänsehäufel (t. j. lido, pozn. JV) na takom mieste bol veľkolepý nápad. (...) Včera popoludní prichádzali do kúpeľov fiakre, drožky a autá v dlhom rade a stovky pánov, dám a detí sa tam snažili dostať na vlastných vraníkoch a sivkoch.“

Radosť z lida bola taká veľká, že sa naň v týždenníku Pressburger Presse objavila aj óda:

„Wir haben zu wenig Bäder noch da, (Máme tu primálo kúpeľov,)

Es ist eine Schand für Bratislava. (je to hanba pre Bratislavu.)

So ruft mit tiefbekümmertem Kummer (Tak volá s hlbokým žiaľom)

Herr Oberstadthauptmann Richard Brunner. (pán hlavný mestský kapitán Richard Brunner.)

Und daß nicht lange so wenig stünden, (A aby ich bolo čoskoro viac,)

So ging er daran – ein neues zu gründen. (Išiel na to – vybudovať nové).

Das beste ist sicher – ganz ohne Zweifel (Najlepšie je určite – celkom bezpochyby)

Ein standesgemäßes – Gänsehäufel! (primerané stavu – Gänsehäufel!)

Kaum hatte das Volk davon was erfahren, (Akonáhle sa o tom ľud dozvedel,)

bevölkerte es schon mit Liebespaaren. (zaľudnili to zamilované dvojice.).

Da seufzte Herr Brunner – das eine blos: (Pán Brunner povzdychol si len:)

die Geister die ich gerufen – die werd’ ich nicht los! (duchov, ktorých som vyvolal – tých sa nezbavím!)“

Kúpele boli zavreté 12. septembra 1919 po tom, ako sa v týchto miestach zvýšila hladina Dunaja, o čom informoval policajný úrad. Bratislavčania si teda na svojom prvom lide na ostrove Pálenisko odskúšali funkčnosť mestskej pláže a do ďalšej sezóny vstupovali s novou výzvou vybudovať lido bližšie k centru a zároveň na mieste, ktoré by nebolo tak ohrozené tokom Dunaja. Manévrovací priestor sa im zvýšil po tom, ako bola Petržalka v auguste 1919 obsadená československým vojskom a spolu s mestom sa ocitla pod československou jurisdikciou. Vtedy prišiel hotelier Johann Rudolf s návrhom, aby bolo zriadené moderné a trvalé lido v Petržalke na mieste mestského štrkoviska a pieskoviska. Magistrát preto požiadal mestský inžiniersky úrad, aby sa v čo najkratšom čase vyjadril k tomu, či je dané miesto vhodné. Ten ho posúdil ako „plne spôsobilé, pretože neleží ďaleko, je vzdialené od predmostia sotva 300 metrov a tiež je rýchlo prístupné kyvadlovým vlakom viedenskej električky. Ďalej je toto miesto bez stromov, čo je ako stvorené pre slnečný kúpeľ (Sonnenbad), okrem toho je jeho povrch štrkopieskový, čo je hlavná požiadavka pre Gänsehäufel. Nanajvýš by muselo byť teritórium prislúchajúce vodnej ploche adekvátne vybágrované, čo ale výrazne nezaťaží výdaje.“ 

02

Koláž fotografií lida z dobových novín

Potom už veci nabrali rýchly spád a v júli 1920 otvorili lido na petržalskej strane tam, kde ho po niekoľko nasledujúcich desaťročí navštevovali celé generácie Bratislavčanov. Je škoda, že kúpaliska, za ktoré naši predkovia tak dlho bojovali, sme sa napokon tak ľahko vzdali.

Ján Vyhnánek

 

Tŕnistá cesta k bratislavskému lidu (1. časť)