;)
TOP 10 – VTEDY A DNES: Zo starého do nového
15. marca 2018
Vážení čitatelia, každý mesiac pre Vás kolektív OZ Bratislavské rožky vyberá zo svojho archívu sadu 10 najlepších porovnávacích fotografií oprášenej histórie i pulzujúcej súčasnosti Bratislavy TOP 10 – VTEDY A DNES. Tentoraz prinášame 10 objektov a miest starej Bratislavy, ktoré dokumentujú architektonický prerod mesta v 20. storočí. Na prechádzku po zaniknutých miestach pozývajú Braňo Bibel, Sándor Papp ml. a Ján Vyhnánek.
01. Reduta
Niektoré mestské dominanty boli zbúrané ešte pred vznikom Československa. Patrí medzi ne aj barokovo-klasicistická mestská sýpka, postavená v rokoch 1773 – 74 podľa projektu Franza Antona Hillebranda na mieste korunovačného pahorku. V 19. storočí ju využívalo vojsko ako ženijný sklad a po tom, ako ju v roku 1901 kúpilo mesto, sa rozpútala búrlivá diskusia o jej osude. Napokon sa ju nepodarilo zachrániť, zbúrali ju v roku 1911 a na jej mieste postavili Redutu (projekt Marcell Komor a Dezider Jakab). Sýpku dnes pripomína už len portál na dvore Reduty a pamätná tabuľa prenesená na nádvorie Apponyiho paláca, kde sa nachádza aj kópia jej atiky.
02. Uhorská eskontná a zmenárenská banka
Ďalšou dominantou, ktorá bola asanovaná ešte v časoch monarchie, bol stredoveký Auerov dom na Hlavnom námestí. V roku 1526 v ňom krátko bývala aj uhorská kráľovná Mária Habsburská, ktorá sa do Prešporka uchýlila po tom, ako jej manžel Ľudovít II. Jagelovský padol v bitke pri Moháči. Dom v 19. storočí vlastnil finančník Teodor Edl, ktorý si tu v roku 1856 otvoril renomovanú súkromnú banku. Od jeho nástupcov dom v roku 1893 kúpila budapeštianska Uhorská eskontná a zmenárenská banka. Tá v roku 1906 dala pôvodný dom zbúrať a do roku 1911 na jeho mieste postaviť secesný palác (projekt Albert Körössy a Géza Kiss).
03. Tatra banka
Medzi prvé budovy, zbúrané po vzniku Československa, patril Reidnerov dom na rohu Námestia SNP a Uršulínskej ulice. Postavený bol koncom 18. storočia po zrušení mestských hradieb a patril majiteľovi známej prešporskej tehelne. V 19. storočí sa tu nachádzal o. i. c.-k. Daňový úrad, v roku 1874 sa v ňom narodil slávny hudobný skladateľ Franz Schmidt. Po vzniku ČSR ho kúpila Tatra banka, ktorá si tam v rokoch 1922 – 25 postavila monumentálny bankový palác (projekt Milan Michal Harminc). Vo februári 1923 sa zistilo, že miesto bol už dávno predtým významné – počas výkopu základov odkryli veľký keltský poklad.
04. Zemedelské múzeum (SNM)
V 20. rokoch na mieste parčíku a záhradnej reštaurácie na nábreží postavili podľa projektu Milana Michala Harminca klasicizujúce Zemedelské múzeum (dnes Slovenské národné múzeum). Po tom, ako sa 22. septembra 1924 konal slávnostný výkop (pri vykopávaní základov bolo odkopaných 12 000 m³ hliny), práce každoročne napredovali – v roku 1925 bola zhotovená základná betónová doska, o rok boli vykonané hlavné murárske práce, v roku 1928 bola hotová celá budova. Trvalo však ešte nejaký čas, kým bolo múzeum schopné prijať návštevníkov – slávnostne otvorené bolo 4. mája 1930.
05. Univerzita Komenského
Komplex budov, na mieste ktorých dnes stojí univerzita, patril pôvodne Jánovi Pálffymu a bol známy ako Pálffyho majer. Po vzniku ČSR ho štát najskôr skonfiškoval, potom Pálffyovcom vrátil a tí ho predali Kablovke. Od nej ho v roku 1924 kúpilo ministerstvo obchodu a verejných prác, ktoré plánovalo postaviť na jeho mieste multifunkčný palác – sídlo plodinovej burzy či zemského archívu (projekt František Krupka). Majer bol zbúraný začiatkom roka 1930 a na ďalší rok sa začalo s výstavbou. Zlá situácia Univerzity Komenského (jej fakulty boli roztrúsené v rôznych starších domoch) spôsobila, že sa jej vedeniu v roku 1935 podarilo novostavbu získať a tá bola v marci 1937 napokon otvorená ako univerzitná budova.
06. Veľký Baťa
Na rohu Hurbanovho námestia a Michalskej ulice stál od roku 1829 klasicistický hostinec U krajinského palatína (neskôr známy ako Schmit-Hansl), medzi ktorého návštevníkov patrili napr. politik Lajos Kossuth či svetoznámy dirigent Hans Richter. Okrem hostinca sa v ňom od roku 1832 nachádzal jeden z najznámejších prešporských obchodov so súknom Zum Herrnhuter, ktorému dominoval firemný štít, znázorňujúci človeka v životnej veľkosti, oblečeného v pumpkách so sponkovými topánkami, na ľavom ramene s preloženým súknom. Jeho posledný majiteľ, podnikateľ s obuvou Tomáša Baťa, ho dal zbúrať a po určitých ústupkoch verejnosti (napr. zachovanie pohľadu na Michalskú vežu z Obchodnej ulice) dal na jeho mieste postaviť moderný obchodný dom (projekt Vladimír Karfík), ktorý bol slávnostne otvorený v posledný októbrový deň roku 1931.
07. Propeler
Po tom, ako bola v roku 1891 spustená medzi bratislavskými nábrežiami kyvadlová propelerová preprava, zabezpečovali obsluhu cestujúcich na oboch stranách jednoduché drevené prístavné budovy. V roku 1930 na ich mieste postavili podľa projektu Emila Belluša prízemné funkcionalistické budovy. Nachádzali sa v nich pokladne, čakárne a koridory pre príchod a odchod pasažierov oddelené zábradliami so sieťovou výplňou. Typickým prvkom bolo pásové okno a výtvarne riešené hodiny. Ľavobrežná budova (na Rázusovom nábreží) bola v roku 1993 zrekonštruovaná pre reštauráciu a v roku 2019 pre kaviareň.
08. Manderlák
Pôvodný dom vznikol na prelome 18. a 19. storočia a bol charakteristický vystúpením svojej hmoty do námestia. Nachádzalo sa v ňom viacero prevádzok, napr. výčap likérky Slubek či obchody Grünwald a Karas. Po tom, ako mestské zastupiteľstvo v roku 1933 schválilo na jeho mieste výstavbu Manderlovho domu, bol v lete 1934 asanovaný. Demolácia prebiehala po etapách, a tak v ňom niektoré prevádzky fungovali ešte aj počas búrania. Mäsiar Rudolf Manderla vzápätí do roku 1935 na jeho mieste dal podľa projektu Christiana Ludwiga, Emericha Spitzera a Augustína Danielisa postaviť tzv. prvý bratislavský mrakodrap. Na jeho prvom poschodí sa nachádzala obľúbená kaviareň Grand.
09. Slovenská národná galéria
Vodné kasárne (nazvané podľa blízkeho Dunaja) boli postavené v rokoch 1759 – 63 ako uzavretá štvorkrídlová stavba s nádvorím určeným na výcvik vojakov. V určitých prípadoch boli využívané aj ako väznica (napr. počas napoleonských vojen), istý čas tu nedobrovoľne strávil aj slávny básnik Imre Madách. Po vzniku ČSR boli premenované na Štefánikove kasárne, po roku 1939 v nich krátko bývali vojaci slovenskej armády. V apríli 1940 pri rozširovaní vozovky zbúrali ich priečelie pri Dunaji, čím prepojili nádvorie s nábrežím. Určitý čas tam fungovala kaviareň Taranda. Po 2. svetovej vojne budovu pridelili Slovenskej národnej galérii, a tá prieluku zaplnila modernistickou prístavbou (projekt Vladimír Dedeček), ktorá bola odovzdaná do užívania v marci 1977.
10. Nová radnica
Oproti Primaciálnemu palácu bol v rokoch 1699 – 1713 pod dohľadom ostrihomského arcibiskupa Leopolda Kollonicha vybudovaný jezuitský kláštor, z ktorého mali mnísi ľahký prístup do neďalekého kostola (1672 bol odobratý evanjelikom). Po rozpustení rádu v roku 1773 objekt kúpil hospodársky správca arcibiskupských majetkov Štefan Ormosdy a dal ho prestavať na obytný palác (projekt Georg Zillack). Na konci 18. storočia v ňom napr. sídlila najprepychovejšia kaviareň v meste, v 19. storočí tam sídlil Najvyšší súd Prešporského dištriktu, v medzivojnovom období obľúbené kino Elite. Po 2. svetovej vojne schátraný objekt získalo mesto, rozhodlo sa adaptovať ho pre potreby radnice, pričom počítalo sa zachovaním jeho fasády. Nedostatočné zabezpečenie múrov však spôsobilo zrútenie objektu, a tak do roku 1952 na tomto vyrástla celkom nová budova v štýle klasicizujúceho funkcionalizmu (projekt Emil Belluš).
Sándor Papp ml
(Historické fotografie: J.Horváth, L. Kalman, J. Cmorej)
Získajte pravidelné informácie o Bratislavských rožkoch emailom
Podporili nás
Podporte záchranu vzácnych dokumentov, rodinných fotoalbumov, kníh, fotografií a pohľadníc, záchranu atmosféry trojjazyčného mesta Pozsony/Pressburg/Prešporok.
Členom občianskeho združenia sa môže stať jednotlivec, alebo organizácia po vyplnení a zaslaní žiadosti o členstvo.
Inzerujte na našej stránke!