„Lisztova partnerka“ Elise Schusterová (1842-1925) bývala na Kapitulskej

Historické osobnosti
9. mája 2016

Idúc Kapitulskou ulicou, vždy mi padne zrak na ruinu Esterházyho paláca. Vídam aj skupinky turistov, zvedavo sa pri ňom pristavujúce. Ukazujú naň prstom a neveriacky si overujú vo svojich sprievodcoch, či sa nepomýlili a skutočne ide o šľachtický palác zo 17. storočia.

Nuž, áno, je to on. V takýchto chvíľach sa obrním voči chmúrnej realite, prenesúc sa na koniec 19. storočia, keď palác oplýval životom. Už dávno mal za sebou časy, keď si sem Esterházyovci vodili kapelu na čele so slávnym Haydnom, no v priestoroch rozparcelovaných na byty pulzoval život snáď ešte intenzívnejšie.

Cez (dnes už zbúraný) uličný front vchádzam dnu a ocitám sa na priestrannom dvore, ktorému dominujú prastaré divé gaštany, ohradené zeleným latkovým plotom. Celá zem je pokrytá ružovo-bielym kobercom z ich opadaných kvetov. V strede sú sudy slávnej firmy Palugyay – tá má pod domom veľkú vínnu pivnicu, tzv. Kapitelkeller. Pred bytom domovníka stojí lavička a oproti nej dvere do pivnice, pri ktorých čaká na drevo miestny podivín Trottelpepi. Vzadu sa nachádza stajňa a napokon vozovňa, kde sú zaparkované sanitky – ekvipáže dr. Bélu Tauschera a Davida Kassovitza. O tie sa starajú Prügerovci a okrem nich tu bývajú Majschovci, Makláryovci, Batorffyovci, Martinkovičovci a ďalšie prešporské rodiny. Na prvom poschodí južného krídla obýva útulný byt rodina finančného tajomníka Juliusa Schustera. Dôležitou súčasťou interiéru je krídlo Blüthner, na ktoré hráva jeho manželka Elise…

14

Pohľad z Farského ulice na časť Esterházyho paláca začiatkom 20. storočia.

Precitám do mrazivej prítomnosti: po onom byte už ostala iba diera, pripomienka megalomanského pokusu prestavať palác pre potreby mestského archívu niekedy pred 30 rokmi.

Ale spomienky na Elise Schusterovú ostávajú… Narodila sa do viedenskej rodiny sekčného radcu Karla Jünglinga a odmalička preukazovala mimoriadny hudobný talent – už ako 10-ročná na klavíri sprevádzala svojho strýka, kasselského dvorného operného speváka. Kvôli otcovmu zamestnaniu precestovali takmer celú krajinu, až sa nasťahovali do Prešporka. To ešte netušila, že po vydaji (1864) ju čaká podobný kolobeh. Našťastie sa už po 4 rokoch s manželom Juliusom a dvomi malými synmi definitívne usadili v Prešporku, kde sa takmer okamžite zaradila medzi popredné osobnosti kultúrneho života. Nielen kvôli svojej pedagogickej (nebolo snáď prešporskej rodiny, ktorá by k nej do učenia nedala svoje dieťa), ale aj koncertnej činnosti. Ako klavírna virtuózka vystupovala so svetovými hviezdami, napr. s basistom Emilom Scariom či Hellmesbergerovým kvartetom, s ktorým v prešporskej premiére uviedla Schubertovo druhé klavírne trio (op. 100). Najväčšieho uznania sa jej však dostalo v roku 1873, keď mala tú česť štvorručne koncertovať s najväčším z najväčších – samotným Franzom Lisztom. Ten sa najprv zúčastnil v Dóme sv. Martina na predvedení svojej Ostrihomskej omše a následne prijal pozvanie na večerné soaré, ktoré pre 90 vybraných hostí zorganizoval na fare (dnes Kapitulská 9) jeho dobrý priateľ, mestský farár Karl Heiller.

11

 Karl Heiller

Na to, čo sa tam stalo, si Elise spomínala so žiariacimi očami aj po 50 rokoch: „Ako partnerku pre štvorručnú sonátu ma Lisztovi odporučil Jan Batka. Prv, ako som sa nazdala, sme sedeli vedľa seba pri klavíri a tóny mocne udierali do uší vyberanej spoločnosti, žiariacej radosťou. Po skončení prvej časti som sa zdvihla zo stoličky, uklonila sa pred veľkým majstrom a poďakovala za ocenenie, ktoré mi preukázal. Liszt ale nechcel o predčasnom konci ani počuť. S úctivými slovami „ide to tak výborne, že to musíme celé dokončiť“ ma usadil naspäť.“ Po koncerte nasledovala večera formou švédskych stolov. Liszt svojej partnerke rytiersky ponúkol rameno, odviedol ju ku stolu a sľúbil, že jej prinesie vlastnoručne vybraný pokrm. „Priniesol mi na jednom tanieri tie najneuveriteľnejšie lahôdky. Ak by skladal tóny rovnako disharmonicky, potom by nikdy nebol zložil harmonickú skladbu, pretože o správnom poradí jedál nevedel jednoducho vôbec nič.“

09

Franz Liszt

Vďaka jej umeniu sa byt Schusterovcov stal ohniskom muzicírovania. Svetové hviezdy ako Robert Volkmann a David Popper si v ňom podávali kľučky so zásadnými osobnosťami domácej scény (Jan Nepomuk Batka, Gustav Mauthner). Elise našla veľkú oporu vo svojom manželovi, ktorý k nim horlivo pozýval takmer každého hudobníka, ktorý zavítal do Prešporka. Tak sa raz u nich ocitol istý nádejný kantor synagógy a po niekoľkých piesňach prišlo aj na operné árie. Samozrejme, s adekvátnym kostýmom – improvizovaný Manrico obdržal ako plášť kávový obrus s modrými kvetinkami a namiesto meča kutáč z kozubovej súpravy. To mu neprekážalo, s ľahkosťou zaspieval vysoké C a celkom vžitý do novej role sa ním rozháňal tak, že Elise pri klavíri vždy nadskočila, aby sa presvedčila, že sa „dobrý Manrico“ nepribližuje. Z umelca sa napokon stal významný operný spevák a – ako neskôr glosoval syn Julius – za svoj hlas vďačil sám sebe, ale za herecké umenie sčasti aj kozubovej výbave Schusterovcov!

07

Hotel Royal cca. 1925

Na výbornú hudobníčku Bratislavčania nezabúdali ani po odchode do dôchodku a na oslave jej 80. narodenín (1922) v hoteli Royal (dnes Mostová 8) boli prítomné viaceré špičky mesta. Keď o tri roky v požehnanom veku zomrela, zúčastnilo sa pohrebu na Ondrejskom cintoríne množstvo ľudí, aby si uctili ženu, ktorá ich viac než 48 rokov učila hrať na klavíri. Dnes je „Lisztova partnerka“ takmer zabudnutá – jej byt na Kapitulskej zbúraný, hrob nezvestný. Vyzývam preto všetkých, ktorí majú k dispozícii aspoň jej fotografiu, aby ju zverejnili, a prispeli tak k jej znovuobjaveniu.

Ján Vyhnánek

Podporili nás

Don`t copy text!